BRATISLAVA -- Politika jej nechýba a bez ochranky sa cíti lepšie. Expremiérka Iveta Radičová v exkluzívnom rozhovore pre Topky.sk zhodnotila doterajšie vládnutie Roberta Fica, aj počínanie Pavla Freša na poste predsedu SDKÚ. Prezradila tiež, že na ulici jej dávajú marhule a v obchode čokoládu. Aký sa po páde jej vlády vyvinul vzťah s Richardom Sulíkom? A ako jej ide šoférovanie? Aj na toto sme sa pýtali bývalej predsedníčky vlády Ivety Radičovej.
Ako vyzerá Váš bežný deň?
„Leto je trošku netypické, ale mám ho zaplnené prácou. Pred pár dňami som sa vrátila z konferencie v Taliansku. Neprekvapí vás téma - „Kam kráča Európa“. S podobnou témou som bola na konferencii v Španielsku, odchádzam na konferenciu v Salzburgu, v Krynici, v Istanbule a dnes som rokovala o konferencii v Brne a následne o Európskej konferencii, ktorá predpokladám bude v Bratislave. Medzitým sa mi kopia dizertačné práce, ktoré čakajú na posudky. Okrem toho pracujem na analýze demokratického vládnutia pre UNDP a na knižke, kde sa snažím zlaďovať to, čo z politickej teórie už viem s politickou realitou. Budú to teda také konfrontácie, o čom je teória a o čom je realita. Meškám už s nejakými textami a štúdiami, zvyknem sa totiž trošku zabudnúť v záhrade a potom sa snažím nežným úsmevom ospravedlniť, že niektoré texty nemám ešte zhotovené.“
Vaša knižka bude teda odborná?
„Je to s tou knižkou trošku zvláštne. Neviem kam ma zaradia. Keď som písala metodologickú knižku, vedci a odborníci ma kritizovali, že je to príliš beletristické. Keď som písala knižku o slušnosti v politike, tak mi bolo vyčítané, že je to príliš intelektuálne. Takže ani neviem, kam napokon bude zaradená, ale pokúšam sa reflektovať a zovšeobecňovať, ženskú logiku však nezapriem. Kto však očakáva dáke „pikošky“, bude sklamaný. To by som sa musela zmeniť, či zmeniť taktiku. A to nerobím“
Kedy knižka vyjde?
„To je dobrá otázka. Nechcem to vnímať ako povinný rituál, lebo keď máte nariadený rozhovor, tak to v ňom cítiť a keď sa preň rozhodujete samostatne , tak je iný. A to isté platí o knižke.“
Aké sú Vaše plány po lete?
„Stále pôsobím na Komenského univerzite, pretože z titulu výkonu verejnej funkcie som mala prerušenú pracovnú zmluvu, takže teraz v nej automaticky pokračujem. Pôsobím na Pedagogickej fakulte na Katedre sociálnej práce. Chcela by som podotknúť a podčiarknuť, že som na inej univerzite ani neučila, ani nepoberala mzdu.“
A ako je to teda s Vaším pôsobením v Oxforde? Objavilo sa veľa protichodných informácií. Raz, že tam pôsobiť máte, druhý raz, že v Oxforde o tom nikto nevie. Môžete nám to vysvetliť?
„Úprimne sa musím priznať, že sa ma dotkol samotný fakt podozrenia, ktorý sa s mojím pôsobením na Oxforde spájal. Odchádzam na Katedru politických vied na Saint Anthony´s collage do Oxfordu. Dohodli sme sa napokon, že zvolím zimný trimester, to znamená od januára. Na Univerzite Komenského budem mať pôsobenie prerušené a pôjdem hosťovať do Oxfordu. Hosťovanie na prestížnych univerzitách sa premieta do bodovacieho systému univerzít, takže prinesiem pozitívne body pre Univerzitu Komenského.“
Tešíte sa na študentov?
„Na študentov som sa vždy tešila! Sociálne sa trošku prenesiem do mladších ročníkov, čo je vždy veľmi príjemné. Hlavne nepoznám lepšie otázky a reakcie ako majú študenti.“
Zaskočili Vás niekedy nejakou otázkou?
„Musím popremýšľať. Myslím, že nezaskočili, pretože keď neviem odpovedať, nemám problém povedať to. Sú veci, ktoré si aj ja potrebujem doštudovať, ale túto odpoveď som musela použiť možno dvakrát.“
Stáva sa Vám, že sa Vás študenti počas prednášky opýtajú na Vašu politickú kariéru?
„Viete si predstaviť, že sa na to nespýtajú? Pýtajú sa.“
Pýtajú sa aj na to, či sa do politiky ešte vrátite?
„Áno. Ale platí moja odpoveď, že tak ako stačí sedem rokov v Tibete, tak si myslím, že stačí aj sedem rokov v politike. Dôveru občanov si nesmierne vážim, ale na môj vkus je v slovenskej politickej kultúre príliš veľa nekultúrnosti a v istom momente si položíte veľmi zásadnú otázku, či je nevyhnutné a nutné sa nechať urážať a dokedy má človek povinnosť znášať podpásové a lživé útoky.“
Čiže s prezidentskou kandidatúrou ste si to nerozmysleli?
„Už som na túto otázku x-krát odpovedala.“
Chýbajú Vám z politického prostredia nejakí konkrétni ľudia? Máte v politike skutočných priateľov, s ktorými môžete ísť na kávu a nebaviť sa o politike?
„Mám to šťastie, že mám v živote úžasných priateľov. Dobrý tester pre politika je to, či vám ostanú aj po výkone vrcholovej pozície. Musím uznať, že mám skutočne dobrých priateľov. Dostala som veľký kompliment – „teba to vôbec nepoznačilo“. V politike som priateľov mala aj pred vstupom do politiky, lebo s mnohými som sa poznala aj mimo politických štruktúr a ostali mi, stretávame sa.“
Môžete konkretizovať, či ide o ženu alebo o muža a z akých politických strán?
„Aj muži aj ženy. A z viacerých strán.
Aký je Váš vzťah s Richardom Sulíkom?
„To je kto?“
Považujete Roberta Fica za dobrého premiéra?
„Pán Fico nebol moja voľba. Ani v minulosti ani v súčasnosti z dôvodu, že máme diametrálne rozdielny názor na obsah politiky, na úlohu štátu, na spôsob konsolidácie verejných financií, na reformy, individuálne slobody, podobu demokracie, spôsob vládnutia. Napríklad vládny Smer pochováva dôchodkovú reformu, čo veľmi ťažko prežívam. Je pochovaná daňová reforma. My máme tak rozdielne postoje k riešeniam problémov, že je veľmi problematické nájsť nejaký spoločný moment. To je vecná rovina. Čo sa týka ľudskej roviny, niektoré jeho útoky boli z kategórie nevhodných a neodpustiteľných.“
Myslíte, že sa zmenil?
„Nie. Nemám ten pocit. Napokon sám skonštatoval, že sa nezmenil, ale iba zmenil taktiku.“
Ako vnímate jeho gesto s roztrhaním návrhu štátneho rozpočtu Vašej vlády?
„Veľmi teatrálne. Nie je ničím výnimočné, že novo nastupujúca vláda modifikuje štátny rozpočet, ktorý vytvorila predchádzajúca vláda, najmä ak ide o striedanie diametrálne rozdielnych vlád v chápaní sily štátu. My sme v 2010 nastupovali v júli a v septembri sme tiež museli meniť rozpočet pána Fica, ktorý nekorešpondoval s realitou. Nesadla som si pred kamery a teatrálne jeho rozpočet neroztrhala. Naša zmena rozpočtu však bola bez takejto divadelnej scény.“
Ako hodnotíte prvých sto dní vlády Roberta Fica?
„Prvá Ficova vláda zanechala 7,7 percentný deficit a nebolo vôbec jednoduché ani príjemné ho skresávať, škrtať a šetriť a popri tom stanoviť priority a štartovať zamestnanosť. V apríli tohto roku Robert Fico tvrdil, že verejné financie sú v katastrofálnom stave, že Európska komisia má výhrady a strašil, aké zlé vysvedčenie o stave nášho vládnutia nám správa EK vystaví. Ako sa ukázalo, bolo to jeho typické strašenie. Ako viete, Európska komisia vo svojej správe potvrdila, že verejné financie na Slovensku sú v stave konsolidácie a skonštatovala, že Slovensku sa podarilo znížiť deficit v roku 2011 na úroveň 4,8 % voči stavu z roku 2010, keď deficit bol na úrovni 7,7 % HDP.
Komisia v správe tiež vyzdvihla, že na Slovensku bolo začiatkom tohto roka prijatých niekoľko konkrétnych opatrení z hľadiska krátenia rozpočtových výdavkov. Pravda je, že problémy s deficitom sú dôsledkom vysokého deficitu z prvej Ficovej vlády. V týchto dňoch som počula, že treba uhradiť zo štátneho rozpočtu nadhodnotené projekty v regionálnom operačnom programe. Len pán Fico akosi zabudol povedať, že to urobila jeho vláda. Premiér má teraz novú situáciu. V 2006 preberal kasu s rezervou, teraz je to úplne opačné.
A tých sto dní... Tak napríklad, počúvala som vraj ministra obrany, ktorý prirovnával výšku poistenia bežnej fábie k autám rezortu obrany a ozbrojených síl. Myslím si, v úvodzovkách, že aj môj kocúr vie, že tie autá sú inak vybavené, a že dovybavenosť sa poisťuje iným spôsobom. Už len húkačka sa pripláca. Je to skutočne neporovnateľné a neviem, či to urobil pán Glváč zámerne, aby ma mohol „očierniť“ alebo nevie, ako má vybavené autá v rezorte, ale to je potom nekompetentnosť. Neviem, čo je horšia interpretácia. V každom prípade platí, že môj rozkaz bol stopnúť túto zmluvu a navyše, nové povinné poistenie bolo nižšie, ako za Ficovej vlády. To len tak na okraj.
A k tomu hodnoteniu. Tie opatrenia, ktoré sledujem, sú z môjho pohľadu veľmi hrozivé voči bežnému občanovi. Dane z dohôd, vyššie platby za stavebné povolenia, zavedenie platieb za rekonštrukčné práce, väčšie sadzby za bežné auto - 80 koňové, čo nie je luxus, väčšie odvody, daň z vkladu klientov, dôchodková reforma... To všetko vnímam veľmi negatívne. Medziročne vyššie bežné výdavky vlády o 449 miliónov Eur majú zaplatiť občania.
Čo konkrétne, podľa Vás, čaká ľudí?
Nižší čistý príjem a viac platieb štátu! Otázka je, či by sme si potom tie služby naozaj kupovať chceli. Sú služby, ktoré štát vykonávať musí, nikto iný to robiť nemôže, ale sú služby, ktoré vykonávať nemusí. Tu opäť cítiť základný rozdiel medzi vládami, ale občania sa rozhodli a vybrali si.
Vedeli by ste predpokladať, kam sa Slovensko dostane o štyri roky?
Vždy sa budem tešiť, ak bude mať Slovenská republika výborné alebo aspoň dobré výsledky. Tak ako sme boli pozitívne hodnotení prvýkrát po reformách prvej Dzurindovej vlády ako tiger Európy, tak sme teraz opäť dostali pozitívne hodnotenie Európskej komisie. Vždy si budem želať, aby slovenská ekonomika nabrala silu a dobrý vietor do plachiet, ale to sa dá len cestou dobrého a efektívneho podnikateľského prostredia.
Napríklad cestou dobrého zákonníka práce, ktorý je ústretový zamestnanosti, cestou opatrení, ktoré umožnia lepšie podmienky pre malých a stredných podnikateľov a tu je základný predpoklad – dôvera. Dôvera v krajinu sa zvyšuje, keď sa darí znižovať mieru korupcie, keď sa podarí dokončiť reformu súdnictva, keď sa zlepší vymáhateľnosť práva a dôvera v spravodlivosť, pretože to je naša Achillova päta. Preto nosnou reformou našej vlády bola reforma právneho štátu.
Myslíte, že to Ficova vláda za tie štyri roky zvládne?
Musím vyzdvihnúť, zatiaľ len v podobe návrhu, pokračovanie v reforme verejnej správy, teda to, čo predkladá pán minister Kaliňák. Je to vo veľkej miere pokračovaním riešení, ktoré môžu napomôcť efektívnejšiemu fungovaniu štátu.
Poslanci si pred pár dňami schválili zrušenie trestoprávnej imunity. Počas Vašej vlády návrh neprešiel vďaka poslancom Smeru, teraz práve tí hlasovali za.
Áno, predkladali sme zrušenie trestnoprávnej imunity v októbri 2010, neprešlo to hlasmi strany Smer. Teraz to beriem tak, že pánboh zaplať, že teraz zmenili názor. Myslím si, že poslanec má mať ochranu na výroky, ktoré prednáša v sále, pretože by inak mnohé neduhy nemohol pomenovať, tu naozaj tá ochrana musí byť. Ale v okamihu, keď vystúpi na ulicu, majú preňho platiť rovnaké práva ako pre každého občana.
Nechýba Vám ochranka? Nebojíte sa?
A čoho? Zriekla som sa auta, šoféra a ústavnej ochrany aj na tie tri mesiace, kedy som mala zo zákona na ňu nárok. Veríte, že sa cítim lepšie? Slobodnejšie? Niežeby som mala čo skrývať, ale predstavte si, že stále chodíte v sprievode mužov, ktorí sú vám v podstate cudzí.
Nemali ste žiadnu negatívnu skúsenosť? Neoslovil Vás niekto v negatívnom duchu na ulici alebo v obchode?
Musím si trikrát zaklopať, ale mám len dobré skúsenosti. Minule som napríklad dostala čokoládu v obchode, aj marhule na ulici. Nesťažujem sa!
A ako je to zo šoférovaním? Nechýba Vám šofér?
Šoférovala som aj počas premiérovania, o to nejde. Ale, mala som Renault Megan a vymenila som ho za Renault Fluence. A ten je väčší a ešte si naň musím zvyknúť.
Odkedy máte vodičský preukaz?
Od svojich 22 rokov. Teda pomaly 35 rokov.
Vráťme sa späť k politike. Čo hovoríte na odchod Mikuláša Dzurindu z postu predsedu SDKÚ?
Pán Dzurinda vlastne prvé a ťažké rozhodnutie urobil už keď vo voľbách v roku 2010 odstúpil a nebol dokonca ani na kandidátke. Takže vnímam výmenu na predsedníckom kresle ako pokračovanie v politickom dianí v strane SDKÚ už od roku 2010.
Neprekvapilo Vás, že Lucia Žitňanská neobhájila pozíciu?
Bolo to na rozhodnutí členov.
Ako hodnotíte Pavol Freša ako predsedu SDKÚ?
Momentálne hodnotím situáciu na pravej strane politického spektra ako nie veľmi pozitívnu. Miera spolupráce a spôsob spolupráce nie je vhodný. Napríklad nezhody ohľadom miest a pozícií hodnotím negatívne. Neteší ma to.
Máte pre opozíciu nejakú radu, ako byť silnejším konkurentom pre stranu Smer?
Proti jednej silnej strane na jednej strane politického spektra máte len jednu šancu. Potrebujete synergiu, spojenie, spoluprácu, inak to bude jedna silná politická strana verzus niekoľko drobcov, a to nie je dobre. Najľahšie a najmenej stabilné je spájanie vždy proti niekomu alebo niečomu. Tak napríklad vzniklo SDK v roku 1998, ale to býva iba dočasné. Trvanlivejšie sú spájanie pozitívne, hodnotové. Myslím, že to chce nové hodnotové vymedzenia.
Čo hovoríte na priebeh kauzy Gorila?
A tá ešte existuje? Médiá boli prítomné, keď pred Úradom vlády protestujúci kričali „Robo poď von“, prvý zranený policajt, šibenica, oheň... Spomínam to preto, lebo kauzy podobné Gorile alebo opísané v Gorile sú tragédiou pre Slovensko. Ale tak veľké protesty boli zmesou všetkého možného a dovolím si tvrdiť, že časť účastníkov ani nevedela, proti čomu protestuje, ani kto je premiér, čoho dôkazom boli tie výkriky. Korupcia je obrovská pliaga. A ak som sa voči niečomu chvíľami cítila bezradná a bezmocná, tak to je zlodejina. Myslím, že sa to stalo kombináciu dvoch vecí. Niežeby tu korupcia predtým nebola, platilo, kto nekradne, okráda svoju rodinu, ale kvantitatívny rozmach a prepojenie ekonomických a politických elít nastal v kombinácii s prílivom veľkého zahraničného kapitálu a divokej privatizácie. Táto kombinácia vytvorila podhubie finančne rozsiahlejšej korupcie.
Ak by sme sa mali vrátiť pred voľby 2010, spravili by ste nejaké iné kroky?
Viete, že niektoré otázky nemajú zmysel?
Ste teda na niečo z obdobia svojej vlády skutočne hrdá?
Som hrdá. Na dôveru, ktorú som od občanov dostala. Vážim si to a budem si to celý život vážiť. Na to nikdy nezabudnem! A som hrdá na viaceré systémové opatrenia, ktoré boli vysoko hodnotené aj v zahraničí, pretože prispeli k vyššej kvalite demokracie, k otvorenému vládnutiu, k vyššej transparentnosti a podobne. Po 20 rokoch sme sa konečne pustili do najťažšej a najdôležitejšej reformy, reformy právneho štátu, súdnictva, spravodlivosti. Ale nemôžem byť hrdá na to, ako vláda skončila.
