BRATISLAVA - Parlament má podľa poslanca za KDH Radoslava Procházku nespochybniteľné právo vypočuť si od ministra vnútra Roberta Kaliňáka Správu o aktuálnom stave vyšetrovania kauzy Gorila. Výhrady voči predneseniu správy Kaliňákom v národnej rade prezentovali advokáti šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka.
"Argument, že minister nemá informovať o živých veciach v tomto prípade nesedí. Pretože parlament chce vedieť, či je tá vec živá, mŕtva, polomŕtva, v akom stave sa vlastne riešenie zásadnej, traumatickej kauzy nachádza. V demokratickom právnom štáte volení zástupcovia ľudu na tento typ informácie musia mať právo a vždy ho mať budú," uviedol Procházka. Poslancovi za KDH sa nezdá nebezpečné, keď parlament prejavuje záujem o vec, ktorá súvisí s fungovaním demokracie a demokraciu bezprostredne ohrozuje.
"Robert Kaliňák je natoľko skúsený politik, že presne vie, čo si môže dovoliť a čo nemôže povedať verejne. Vychádzam pritom z toho, že predpokladám, že je poučený chybami, ktoré urobil v kauze Hedviga Malinová, keď bol jedným z ľudí, ktorí spustili taký verejný pohon na Hedvigu Malinovú. Podľa mňa to pre neho muselo byť poučenie a prednesie tú správu tak, aby dodržal zákon a zároveň poskytol poslancom informácie, ktoré potrebujú," konštatoval Procházka. Podľa neho sa zároveň v žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že by prednesením správy ministrom v parlamente dochádzalo k zásahom do trojdelenia moci.
Advokáti šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka si myslia opak. "V danom prípade si parlament prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí, čím môže ohroziť nezávislosť prebiehajúceho vyšetrovania. Môže to byť v konečnom dôsledku procesná chyba, ktorou bude celé trestné konanie zaťažené,“ povedal Dušan Ďurík, advokát advokátskej kancelárie Škubla & Partneri.
Národná rada sa podľa právnikov Penty pokúša prostredníctvom ministra vnútra kontrolovať postup orgánov činných v trestnom konaní v prebiehajúcej trestnej veci, čím môže veľmi konkrétne zasiahnuť do zachovania procesnej nezávislosti vyšetrovateľov, ktorí priamo alebo nepriamo služobne podliehajú „dopytovanému“ ministrovi vnútra.
Parlament podľa Škubla & Partneri nemôže rokovať o čomkoľvek a nemôže ani prijímať akékoľvek uznesenia. "NR SR nemôže ovplyvňovať konanie v konkrétnej veci napríklad tým, že bude rokovať o jeho predmete, vyjadrovať sa ku konkrétnemu postupu v ňom a tým vyvíjať tlak na inak nezávislé vyšetrovacie orgány. Kontrolnej právomoci NR SR síce podlieha minister, nie však prokuratúra a ani vyšetrovatelia," argumentuje kancelária.
Vo svojej právnej analýze uviedli, že protiústavnosť a nezákonnosť spočívajú „v narúšaní rovnováhy moci v rámci trojdelenia štátnej moci“ a to navyše bez uplatnenia ústavným právom predpokladanej procedúry (teda protiústavným postupom), ďalej v porušení alebo prinajmenšom ohrození subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb na spravodlivý proces.
Kaliňák by mal správu predniesť na aktuálnej 4. schôdzi parlamentu, výbor už s ňou oboznámil. Podľa správy v kauze Gorila nie je možné zatiaľ nikoho konkrétneho obviniť. A to napriek tomu, že vyšetrovatelia vypočuli doteraz približne 50 svedkov a zhromaždili asi 60-tisícový listinný materiál. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v správe uvádza, že plány vyšetrovania sa neustále dopĺňajú o nové úkony. Kováčik požiadal o doplnenie špeciálneho vyšetrovacieho tímu o ďalších členov Úradu boja proti korupcii. "Vyšetrovanie trestných činov korupcie je nosnou časťou v predmetnej trestnej veci," uviedol. Podľa Kováčika nie je možné povedať, kedy bude vyšetrovanie ukončené.
V medializovanom dokumente – údajnom spise o odpočúvaní jedného bytu SIS s názvom Gorila sa uvádzajú rôzne podozrenia o údajnom ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou. Rozsiahly materiál popisuje dosadzovanie politických nominantov do štátnych podnikov, provízie pri privatizácii a pavučinu vzťahov naprieč politikou, podnikateľskou sférou a bezpečnostnými zložkami.