BRATISLAVA - Poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý navrhuje doplniť do návrhu novely vysokoškolského zákona páky na atraktívnejšie odmeňovanie špičkových osobností na vysokých školách
Svoje stanovisko k návrhu novely vysokoškolského zákona predložil ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi (Smer-SD). Cestu vidí v zvýšení nástupných platov a obmedzení efektu praxe, napríklad cez koeficient 0,5 percenta ročne. Efekt praxe by sa tak podľa neho znížil zo súčasných 48 na 16 percent. "Vo vysokom školstve sa neodohrala ani reforma porovnateľná s regionálnym školstvom. Výsledkom je, že efekt praxe dnes predstavuje 48-percentný rozdiel v platoch medzi zamestnancami rovnakej kvality, ale efekt kvality (postup o jednu triedu z docenta na profesora) je len sedem až osem percent," odôvodňuje v stanovisku Beblavý. Globálne skúsenosti podľa neho ukazujú, že výška nástupných platov je pre kvalitu pedagogického zboru rozhodujúcejšia ako výška priemerných platov.
Tarifné platy elít, teda docentov a profesorov, by sa podľa opozičného poslanca mali zvýšiť tak, aby bol rozostup medzi platovými triedami evidentný, napríklad 25-percentný. Fiskálne dopady by pritom boli obmedzené, keďže existujúci docenti a profesori sú sústredení okolo maximálneho tarifného platu, ktorý by sa výraznejšie zvýšil len profesorom. "Znamenalo by to napríklad, že zo zahraničia sa vracajúci 36-ročný akademik na miesto profesora by mal garantované namiesto dnešných 901 eur až 1 250 eur," uviedol Beblavý. Tarifný plat podľa neho predstavuje jedinú garantovanú platovú položku, čo je kľúčové najmä ak chce štát prilákať ľudí späť zo zahraničia. "Vysokoškolské prostredie by malo predstavovať prirodzenú pyramídu, kde ľudia neschopní postúpiť vyššie sú vytláčaní, nie odmeňovaní," dodáva Beblavý.
Poslanec v predloženom návrhu novely vysokoškolského zákona kritizuje navrhované obmedzenie pracovných úväzkov vysokoškolských učiteľov, výskumníkov či umeleckých pracovníkov na 58 hodín týždenne. Súhlasí, aby mali profesori od januára 2013 len jeden plný pracovný úväzok, čo by zabezpečilo, že by mohol byť pedagóg garantom iba na jednej vysokej škole. Avšak namieta proti určeniu konkrétneho limitu hodín. "Stotožňujeme sa s názorom Slovenskej rektorskej konferencie, aby tak, ako pri iných profesiách, nedochádzalo v prípade vysokoškolských učiteľov k obmedzovaniu ich ďalšej činnosti, napríklad vo výskumných ústavoch," odôvodňuje Beblavý.
Nepáči sa mu ani navrhované plošné obmedzenie na prijímanie vysokoškolákov podľa študijného odboru. Minister Čaplovič chce od januára 2013 posielať viac peňazí na tie študijné odbory, ktorých absolventov je na trhu práce nedostatok. Obmedzovať počty prvákov plánuje na základe prognózy vývoja trhu práce Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa Beblavého bude nesystémové, ak minister škrtne dotácie niektorému z odborov na všetkých vysokých školách plošne, bez ohľadu na ich kvalitu. "V záujme skvalitnenia vysokého školstva pritom je, aby kvalitným vysokým školám absolventi neubúdali a tobôž nie rovnakým dielom ako nekvalitným vysokým školám," uviedol Beblavý vo svojom stanovisku.
Upozorňuje aj na riziko spojené s navrhovaným motivačným štipendiom pre poslucháčov odborov, ktorých je na pracovnom trhu nedostatok. Obáva sa, že by ho pri takomto opatrení mohli dostávať aj študenti s nedostatočnými výsledkami. Naopak, v novele žiada stanoviť minimálne kritériá pre obsah záverečnej práce, aby sa posilnila kvalita bakalárskych či diplomových prác. Neexistujúce pravidlá dnes spôsobujú, že záverečné práce z rôznych škôl sa kvalitatívne výrazne líšia.
Beblavý navrhuje Čaplovičovi aj opatrenia k reforme akreditácie. Medzi inými posilnenie právomoci Akreditačnej komisie, obmedzenie možnosti členstva len pre profesorov v zastupovanom odbore či možnosť uznávať akreditáciu zahraničných orgánov. Beblavý žiada doplniť aj ustanovenia o nostrifikácii tak, aby sa znížili transakčné náklady na uznávanie dokladov o vysokoškolskom vzdelaní zo zahraničia. Taktiež navrhuje zjednodušenie uznávania vysokoškolského vzdelania z členských štátov Európskej únie. V súčasnosti je potrebné potvrdenie pravosti dokladu orgánom príslušného štátu a následne naším veľvyslanectvom v danom štáte.
"Navrhujeme, aby sa pri dokladoch o vysokoškolskom štúdiu z členských štátov Európskej únie táto povinnosť nevyžadovala preto, že ide o časovo aj finančne najnáročnejšiu časť uznávania a jej pridaná hodnota je pri diplomoch z členských štátov Európskej únie otázna," uvádza Beblavý. Ministerstvo by však malo mať naďalej právo požadovať overenie v prípade pochybností. Podľa poslanca by mala novela zároveň obsahovať bod, podľa ktorého by platilo, že ak je možné určiť študijný odbor na základe vysokoškolského diplomu, tak sa nevyžadujú ďalšie doklady.
