BRATISLAVA - Posilnenie významu volebných preferenčných hlasov by malo svoje nevýhody. Myslí si to podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
Argumentuje tým, že takáto zmena by mohla zmeniť charakter politiky. Jednotliví predstavitelia by boli viac motivovaní vystupovať v médiách a zviditeľňovať sa na verejnosti ako odvádzať skutočnú prácu.
"Hlas dostáva strana a strana určuje aj to, že niekto je, ako sa hovorí 'kôň na ukazovanie a niekto je 'kôň na prácu'. Tí, ktorí toho viacej odrobia, majú menej mediálnych výstupov a sú automaticky znevýhodnení napriek tomu, že práce odviedli omnoho viac. To nie je úplne fér. To by smerovalo k tomu, že čím viac peňazí investujem do kampane, tým mám väčšiu šancu získať viac hlasov," poukázal minister.
V súčasnosti sa takzvané volebné krúžky berú do úvahy pri rozdeľovaní mandátov iba v prípade, ak kandidát získal aspoň tri percentá z celkového počtu hlasov, ktoré dostala jeho strana. V opačnom prípade rozhoduje poradie kandidátov na volebnej listine. Preferenčné hlasy naposledy pomohli napríklad štvorici z hnutia OĽaNO, aby sa dostali z konca kandidátky na jej čelo, ale aj Danielovi Lipšicovi (nezaradený), ktorý tesne predbehol svojho vtedajšieho straníckeho šéfa Jána Figeľa (KDH).
Kaliňák tvrdí, že sociálni demokrati zvažujú isté zmeny vo volebnej legislatíve, napríklad smerom k zjednoteniu pravidiel volieb. Nejde však o prioritu vlády. Akýkoľvek pokus o zmenu v tejto oblasti bude podľa jeho slov spochybňovaný zo strany opozície bez ohľadu na to, akú zmenu by sociálni demokrati presadzovali.
"Chceme, aby vznikla široká dohoda, ale zatiaľ nevidíme, že by to poslancov v parlamente až tak zaujímalo. To svedčí aj o tom, že vyhlásenia jednotlivých opozičných strán boli skôr platonické a seriózny záujem o túto zmenu nemajú," komentoval.
