BRATISLAVA - Hlasovanie o vstupe do trvalého eurovalu by sa nemalo riadiť ideologickými východiskami, ale čisto praktickou potrebou ochrániť menu, úspory občanov a možnosť hospodárskeho rastu. V dnešnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
"To, čo je v peňaženke, rozhoduje. Veľmi dobre rozumieme tomu, že keď Grécko padne, znamená to mínus štyri percentá, znamená to, že sa zvýši nezamestnanosť a zvýši sa drahota," reagoval na úvodné slová moderátorky, podľa ktorých by odchod Grécka z eurozóny výrazne znížil európsky hospodársky rast. Zároveň dodal, že Slovensko stálo veľa úsilia dostať sa do "prvej európskej ligy" a ak sa v nej chce udržať, musí si strážiť predovšetkým vlastné hospodárenie, vlastnú schopnosť splácať záväzky a vytvárať hospodársky rast.
"Netreba démonizovať grécke voľby," reagoval poslanec za SaS Jozef Kollár. Dodal, že ak by Grécko išlo v roku 2010 do riadeného bankrotu, dnes už ho mohlo mať za sebou. "Máme tu menu euro, ktorá je nekrytým papierom a monopol na jej vydávanie majú politici, ani nie Európska centrálna banka," podčiarkol. Zároveň ale pripustil, že Slovensko zašlo na ceste eura tak ďaleko, že náklady na návrat by boli takmer "nevyčísliteľné". "Nikto nespochybňuje euro ako také," zdôraznil. Dodal ale, že euro bolo v prvom rade politický, nie ekonomický projekt.
"SaS sa hlási k takej istej rétorike ako grécki fašisti a podobné strany," reagoval predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD). "Ak by sme išli touto cestou, dopadli by sme ako Albánsko," dodal. Nie len na slovenskej, ale aj na európskej politickej scéne existuje podľa neho konsenzus na potrebe záchrany spoločnej meny.
"Jediní, ktorí ho nedodržujú, sú extrémisti," vyhlásil. S Kollárom však súhlasil v tom, že grécke voľby netreba démonizovať. "Považujem Syrizu za konštruktívnu stranu," vyhlásil Blaha na margo gréckej ľavice, ktorá sa pred voľbami pomerne ostro vyjadrovala na margo podmienok európskej pomoci Grécku.
Frešo reagoval na Kollárove slová o eure ako politickom projekte poznámkou, že dnes vôbec nemá zmysel analyzovať, či bolo euro "taký, alebo onaký" projekt, ale treba chrániť úspory občanov. "Ako ideme chrániť úspory v bankách, keď Robert Fico ide ošklbať všetkých občanov na Slovensku a ide poslať tieto peniaze na záchranu španielskych súkromných bánk?," opýtal sa Kollár.
"Neriešime otázku dokonalej teórie spravodlivosti, ale záchrany. Ak by eurozóna padla, skončila by naša životná úroveň veľmi zle," reagoval Blaha. "Ja ako vyhranený ľavičiar by som inak nikdy nesúhlasil so zachraňovaním španielskych bankárov," podčiarkol.
Frešo v tejto súvislosti poznamenal, že vláda Roberta Fica chce získať od občanov viac peňazí prostredníctvom zvýšených daní a potom im ich vracať v podobe hospodárskych stimulov. Podľa predsedu SDKÚ-DS je logickejšie nechať peniaze napríklad živnostníkom, ktorí ich vyprodukujú, ako im ich brať a potom prerozdeľovať. "V parlamente máme päť návrhov, ktoré podporujú hospodársky rast," vyhlásil. "Treba sa baviť o raste, ktorý naštartujeme my sami," reagoval na argumenty Ľuboša Blahu, ktorý upozorňoval na nemalé prostriedky, ktoré na Slovensko každoročne prúdia cez eurofondy.
"Vecné návrhy si pozrieme. Ale rok a pol ste to mohli realizovať a dnes prídete a objavíte teplú vodu," pripomenul Blaha, že SDKÚ-DS bola ešte pred niekoľkými mesiacmi vládnou stranou. "Vieme sa dohodnúť s ľuďmi, ktorých sa budú opatrenia dotýkať," pripomenul aktuálnu dohodu vlády so živnostníkmi. Vláda sa podľa neho snaží o škandinávsky model spravovania štátu, pri ktorom opatrenia konzultuje s relevantnými organizáciami a inštitúciami.
