BRATISLAVA - Priznávanie sociálnych štipendií vysokoškolákom má byť od septembra prísnejšie. Zakotvuje to ministerstvo školstva v novej vyhláške o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl. Nový systém má zabrániť prípadom zneužívania. Rezort sa odvoláva sa na to, že v posledných rokoch vzrástol počet žiadateľov o sociálne štipendium, ktorí si na neho nárokujú po zmene trvalého pobytu a na základe tvrdenia, že žijú samostatne bez rodičov.
Kým v decembri 2010 podľa údajov z vysokých škôl preukázalo inú domácnosť než rodičovskú 1 177 študentov, vlani to bolo už 1 778 študentov, čo predstavuje nárast o 51 percent. "Je predpoklad, že predmetné ustanovenie vo vyhláške, ktoré malo slúžiť na zohľadnenie skutočne od rodičov osamostatnených študentov, je účelovo využívané, keďže rozporovanie postavenia samostatnej domácnosti je zo strany správneho orgánu komplikované," argumentuje rezort v dôvodovej správe k vyhláške.
Ministerstvo tvrdí, že veľa študentov nepreukázalo žiaden príjem, nemali upravené výživné a ani nepoberali dávku v hmotnej núdzi. Na priznanie maximálnej výšky sociálneho štipendia im stačilo preukázať, že nežijú v spoločnej domácnosti s rodičmi. "Títo študenti boli zvýhodnení napríklad oproti študentom obojstranným sirotám, ktorí dostávali sirotský dôchodok, čiže preukázali príjem. Týmto študentom maximálna výška sociálneho štipendia priznaná nebola," odôvodňuje ministerstvo.
Pre zmenu zákona sa rezort rozhodol aj pre problémy pri posudzovaní nároku na sociálne štipendium v prípade, ak bol rodič študenta nezamestnaný a uplynulo mu podporné obdobie, keď mal nárok na dávku. V takom prípade sa posudzoval príjem za predchádzajúci kalendárny rok. Rovnako sa podľa súčasných pravidiel nezohľadňovalo, ak bol rodič študenta dlhodobo dočasne práceneschopný. Aj tu brali úrady do úvahy príjem za predchádzajúci rok. Minister Dušan Čaplovič preto chce, aby sa pri dlhšie trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti zohľadnil 365-násobok denného nemocenského. V prípade študenta, ktorý má nezamestnaného rodiča po uplynutí podporného obdobia, navrhuje Čaplovič zohľadniť podiel súčtu dávok a počtu mesiacov ich poberania.
Jednou z hlavných oblastí predkladaného materiálu je tiež zohľadňovanie príjmu rodičov aj v prípade, ak má študent od nich upravenú vyživovaciu povinnosť, avšak rodičia nie sú rozvedení. Podľa platného znenia vyhlášky sa študent posudzuje bez rodičov v prípade, ak majú voči nemu upravenú vyživovaciu povinnosť. Toto platné znenie nezohľadňuje skutočnosť, či študentovi rodičia sú rozvedení alebo nie, či s nimi študent žije a rovnako nezohľadňuje finančné zabezpečenie rodiny. Podľa údajov z vysokých škôl prudko narástol aj počet študentov, ktorí mali upravenú vyživovaciu povinnosť od svojich rodičov. V decembri 2010 bolo takýchto študentov 296, o rok neskôr až 644, čo predstavuje nárast o 117 percent. "Rovnako takíto študenti dokladujú nižší príjem ako študenti, ktorých rodičia zarábajú minimálnu mzdu a obojstranné siroty, nakoľko podľa zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, čo predstavuje cca 55 eur," uvádza ministerstvo.
Priemerná výška poskytnutého sirotského dôchodku bola ku koncu decembra minulého roka 125,88 eura. Vzhľadom na to, že výška sirotského dôchodku je výrazne vyššia ako súdom určené výživné, sú študenti obojstranné siroty vo veľa prípadoch znevýhodnení oproti študentom, ktorí majú oboch rodičov a majú od nich súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Im teda maximálna výška sociálneho štipendia vo väčšine prípadov priznaná nebude. Napríklad, ak má študent súdom určené výživné 55 eur od oboch rodičov, tomuto študentovi bude priznané sociálne štipendium 205 eur, ak študent študuje mimo miesta trvalého pobytu. Študentovi obojstrannej sirote po poberaní sirotského dôchodku vo výške 125,88 eura za oboch rodičov bude priznané sociálne štipendium 100 eur, ak študent študuje mimo miesta trvalého pobytu. "Týmto ustanovením sa predpokladá adresnejšie poskytovanie sociálneho štipendia skutočne sociálne odkázaným študentom a zamedzenie zneužívania tohto ustanovenia, nakoľko sa vyskytujú prípady, kde si študent zažiadal o úpravu vyživovacej povinnosti súdom, napriek tomu, že táto bola zo strany rodičov plnená," uvádza rezort v dôvodovej správe.
Vyhláška upravuje pridanie fiktívnej osoby pri výpočte sociálneho štipendia. Podľa platnej legislatívy sa fiktívna osoba pridáva v prípade, ak sa o študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom, stará rodič, ktorý je slobodný, rozvedený alebo ovdovený. Taktiež v prípade, ak má študent, ktorý je slobodný, rozvedený alebo ovdovený, v osobnej starostlivosti nezaopatrené dieťa. Nerieši však situáciu, ak títo rozvedení rodičia žijú spolu v domácnosti. Podľa súčasného znenia by sa napríklad pridala fiktívna osoba v prípade, ak sa rozvedená matka stará o študenta, ale ak rozvedení rodičia žijú spolu v domácnosti, zároveň by sa zohľadnil aj príjem obidvoch rodičov. Podľa navrhovaného znenia vyhlášky by sa fiktívna osoba v takomto prípade nepridávala. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade študenta, ktorý má v osobnej starostlivosti nezaopatrené dieťa. Fiktívna osoba by sa nepridávala v prípade, ak rodičia dieťaťa žijú spolu v domácnosti.
