BRATISLAVA - Súčasný systém poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) nedostatočne reaguje na aktuálne dianie. konštatoval TO minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
"Prax ukázala, že je nutná istá špecifikácia s cieľom zvýšiť efektivitu a pružnosť jej poskytovania," dodal.
V tejto súvislosti spomenul príklad Mjanmarska, voči ktorému nedávno medzinárodné spoločenstvo zrušilo sankcie. V súčasnosti potrebuje pomoc na demokratizačné zmeny a svoj rozvoj. "Lenže náš mechanizmus je ťažkopádny a trvá veľmi dlho," podčiarkol. Z tohto dôvodu rezort diplomacie chce aktualizovať zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci a o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MZV.
"Zmeníme ho tak, aby sme vyriešili inštitucionálne nastavenie. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS) je dnes tou inštitúciou, ktorá má na starosti projekty, ale zároveň máme na MZV odbor rozvojovej pomoci. Komunikácia medzi ministerstvom a jemu podriadenou inštitúciou však nie je optimálna v zásade od samého začiatku a príliš závisí od toho, akí ľudia danú inštitúciu vedú, čo nie je v poriadku," poznamenal minister. Novela zákona o rozvojovej pomoci by preto mala sprehľadniť a zefektívniť rozhodovacie procesy v SAMRS tak, aby na ne mal adekvátny dosah aj rezort diplomacie.
Lajčák by bol zároveň rád, keby Slovensko zvýšilo svoj podiel objemu ODA. V zmysle záverov Rady Európskej únie z roku 2005 by sa mali členské štáty snažiť o jej kontinuálne zvyšovanie, a to najmä bilaterálneho komponentu. Krajiny, ktoré vstúpili do únie po roku 2004, vrátane SR, sa zaviazali ku zvyšovaniu úrovne výdavkov na rozvojovú pomoc na 0,17 percenta ODA/hrubého národného dôchodku do roku 2010 a 0,33 percenta do roku 2015. Slovensko poskytlo minulý rok ODA v hodnote 61.915.274 eur, čo predstavuje 0,091 percenta ODA/HND.
Keďže ide o dobrovoľný príspevok, štátom pri jeho nedodržaní nehrozia žiadne sankcie. "Ale EÚ to pravidelne sleduje a nie sme radi, keď vidíme, že sme na chvoste európskych krajín. Je to vždy ťažká debata a snažíme sa, pri zostavovaní štátneho rozpočtu na ďalší rok, nejakým spôsobom nájsť balans medzi našimi záväzkami a ekonomickými a sociálnymi potrebami nášho štátu. Netrúfnem si v tejto chvíli odhadnúť aké budú čísla na budúci rok. Ale mojím záujmom je, aby Slovensko tieto aj keď dobrovoľné záväzky plnilo, alebo sa k nim aspoň približovalo," deklaroval šéf slovenskej diplomacie.
