BRATISLAVA - Čomu sa chce prioritne venovať počas najbližších štyroch rokov? Z čoho má husiu kožu? Bude rešpektovať generálneho prokurátora Jozefa Čentéša? Kto podľa neho spravil životnú chybu? Robert Fico vo veľkom rozhovore pre TASR prezradil, aké sú jeho plány v premiérskom kresle.
Bude druhá vláda Roberta Fica lepšia ako v roku 2006?
Druhá vláda je úplne iná, pretože nielenže je postavená na jednej politickej strane, ale za úplne iných okolností. Predovšetkým to je skutočnosť, že od roku 1989 sme takýto experiment nemali. Druhá okolnosť je, že program Smeru, ktorý je sociálno-demokratický, bude konfrontovaný s požiadavkami EÚ a EK konsolidovať verejné financie a stlačiť deficit na tri percentá HDP. Budeme konfrontovaní aj nemilým dedičstvom, ktoré tu máme, čo je obrovský deficit, ako aj nefunkčnosť daňového systému či situácia v zdravotníctve. Poslednou okolnosťou je, že je iná doba ako v roku 2006. Akékoľvek zlyhanie vlády akéhokoľvek rozsahu bude veľmi tvrdo atakované verejnosťou, médiami a opozíciou. Preto porovnávať dve vlády je nemožné, lebo táto ide do úplne iných podmienok. Bude určite iná.
Vláda môže byť v zásade udržiavacia, ktorá prijíma len kozmetické riešenia, alebo ide cestou systémových opatrení či reformných krokov. Ktorou pôjdete vy?
Keďže sme sami vo vláde, rozhodovanie bude trochu jednoduchšie ako v prípade koalícií. Sme pripravení robiť rozhodnutia, na ktoré koalície nikdy nemali vnútornú silu. Ide napríklad o modernizáciou miestnej štátnej správy, chceme zrušiť špecializovanú krajskú správu, zaviesť centrálne verejné obstarávanie. Skôr to budú rozhodnutia väčšieho charakteru a ja nemám chuť v mojom veku a po tom, čo som v politike zažil, ísť do nejakej udržiavacej vlády.
Viete pomenovať niečo z vašich plánov, čo sa bude dať nazvať reformou?
Ja nemám rád slovo reforma. Pri reforme mám husiu kožu, lebo reforma vždy bola spájaná so zdražovaním a znižovaním životnej úrovne. Hovorme o modernizácii, efektivite, o rozhodnutiach, ktoré sú lepšie. Ale ak hovoríme o obsahu, táto vláda bude robiť rozhodnutia, ktoré obsahovo znamenajú to, čo niekto nazýval slovom reforma.
Povedali ste, že 10. marca sa vám splnil sen. Nemáte obavy, že napĺňaním programového vyhlásenia vlády, presadzovaním úsporných a konsolidačných opatrení, sa môže tento sen zmeniť na nočnú moru?
Uvedomujem si, že nemá význam teraz ponúkať sľuby, ktoré sú nereálne. Táto vláda bude veľmi kontrolovaná. Budem rád, ak na konci roku 2016, ak vláda vydrží, a aj verím, že vydrží, má na to všetky podmienky, budeme môcť konštatovať, že prestala klesať životná úroveň a začali rásť reálne mzdy. Staviame si normálne ciele.
O zodpovednosť, ktorej sa vám dostalo, ste sa pôvodne chceli podeliť s koaličným partnerom. Mal sa ale plniť váš program. Čo ste vlastne ponúkali potenciálnemu partnerovi na oplátku?
To máte ako so snahou nominovať do vlády nestraníkov. Im hovoríme, že budete členmi vlády Roberta Fica a budete plniť programové vyhlásenie vlády, ktoré bude sociálno-demokratické. Takže aj prípadným koaličným partnerom sme povedali, že my nemôžeme zľaviť z našich hodnôt, ale v oblasti transparentnosti verejného života či v oblasti podnikateľského prostredia by sme určite našli spoločné body, ktoré by sa mohli pretaviť do koalície. Všetky strany to odmietli s obavou, že by išlo o smrteľné objatie Smeru. Myslím, že sa pomýlili...
...ale cítite ten rozdiel. Nestraník vo vláde nemá za sebou stranu či voličov, kým politická strana potrebuje svojich voličov uživiť. Čo konkrétne ste im ponúkali, aby prišli?
Ponúkal som spoluprácu, pokiaľ ide o oblasti dôležité pre všetkých a kde nie je politické zafarbenie. Transparentnosť verejného života, zahraničná politika, podnikateľské prostredie. To sú témy, kde politické strany môžu spolupracovať, aj keď majú odlišný pohľad.
Podľa vás mali pravicové strany vysoké nároky. Čo žiadali?
Skôr robili všetko preto, aby mohli povedať nie. Ich odpoveď som často považoval za takú, ktorá nezodpovedala volebným výsledkom. V jednom prípade, ak by som akceptoval požiadavky, tak Smer by bol skôr v menšinovej podobe.
Aké boli?
To je teraz jedno. Ja nevynášam klebety z rokovaní politických strán. Mali sme záujem o koalíciu, ale dobre, neberieme to ako stres. Ideme do toho.
Myslíte si, že po tom, aký vysoký výsledok ste dosiahli, že reálne vôbec niekto z pravice dúfal vo vytvorenie koalície?
Po 20 rokoch v politike musím povedať, že urobili životnú chybu, keď na to nepristúpili, ale to je ich problém. Vidíte, v akom stave je teraz opozícia, a tomu všetkému sa mohli vyhnúť. Ale ak im vyhovuje to, že dvaja na seba kričia v televízii a medzi nimi sedí Pavol Paška, tak ja im to doprajem. Ak im vyhovuje, že sa osem hodín hádajú o jedno kreslo predsedu výboru, ja im to doprajem. Ak sa hádajú a posielajú si pečené prasatá, aj to im to doprajem. Toto asi chceli, tak to majú.
Ste otvorený zmene, aby sa netrestali ľudia väzením za malé množstvo marihuany. Tento krok ocenia najmä mladí ľudia a liberáli. Chcete zaloviť aj v týchto vodách?
Otvárate pre mňa nepodstatnú spoločenskú tému. Blog, ktorý som napísal, bol iba reakciou na obrovské množstvo otázok študentov počas prednášok, ktoré robievam. Prakticky nebola stredná škola, kde by sa na to nepýtali. Rozsah používania marihuany na Slovensku je obrovský. Marihuana je bežnou súčasťou života veľkého množstva mladých ľudí a je tu jedna odborná a nie politická otázka: Je správne, ak je takýto rozsah používania marihuany, mať drakonické tresty, ktoré nefungujú? Ja som postavil túto otázku. Som principiálne proti legalizácii marihuany, lebo podľa mňa môže viesť k užívaniu tvrdých návykových drog, ale hroziť niekomu, kto fajčí cigaretu marihuany päť- alebo trojročným väzením, je zbytočné.
Prečo ste sa s touto témou potrebovali vyrovnať práve teraz?
A čo je dôveryhodnejšie? Vytiahnuť to mesiac pred voľbami a potom sa na to vykašľať, alebo to otvoriť ako reálnu tému po voľbách?
Pôjdete ešte ďalej? Rozmýšľate aj nad zavedením registrovaných partnerstiev?
Smer je sociálnodemokratická strana, ale sme strana predovšetkým pre ľudí, ktorí majú dnes životné problémy. Tieto témy ako marihuana a homosexuálne manželstvá, sú pre nás okrajové a nebudú tvoriť priority našej politiky.
Napriek jasnému volebnému výsledku sa Smer-SD rozhodne nespráva štýlom víťaz berie všetko. Ste iní?
Možno bola chyba, že počas môjho politického pôsobenia bolo málo príležitostí ukazovať skutočnú tvár Roberta Fica. Ja som taký, ako ma vidíte teraz. To, že sme boli tvrdí vo vláde, nuž, nám médiá nedali ani hodinu v roku 2006. Často to boli nevyberané útoky, a tak sme sa bránili. Teraz míňať energiu na súboje nemá žiaden význam. Rozhodol som sa podať profesionálny výkon a energiu chcem venovať len veľkým veciam a veciam, ktoré majú význam. Ale už nemá význam míňať energiu na spory a šarvátky.
Povedali ste, že budete mediálne otvorenou stranou. Zmenili ste názor na novinárov?
Zdá sa mi, že sa vzťahy postupne normalizovali. Ak sa niekde niečo objaví, používame štandardné metódy, požiadame o opravu, napíšeme nejakú reakciu. Novinári nás môžu kritizovať, ale privítali by sme, aby aspoň tie základné informácie, ktoré poskytujeme, boli sprostredkované ľuďom.
Tieto vyjadrenia, ale aj výroky o zrušení trestnoprávnej imunity, sú súčasťou akéhosi balíčka prekvapení z vašej strany. Všetky tieto zmeny môžu evokovať domnienky, že viete, že to nebudete mať ľahké, môžete stratiť na popularite, a preto sa chcete aspoň takto zapáčiť...
Nemohol by sa človek len tak normálne prirodzene zmeniť? Nehľadajte za tým nič. Máte pravdu v tom, že výsledok, ktorý sme dosiahli, prekvapil aj nás a zobrali sme ho s veľkou pokorou. Ak ste si všimli, tak tu vo volebnú noc nikto neorganizoval ohňostroje. Zaspievali sme si pár ľudových pesničiek, dali nejaký pohár vína, prípadne Coca-Coly, a ráno som vyrazil do médií a musel som pracovať. Predstavte si, že ste predsedom vlády založenej na jednej strane, vlády, na ktorú všetko padá. Preto si musím povedať, že toto sú nepodstatné veci. Venovať sa musím len veľkým veciam.
To sú aké?
Napríklad, aby sme dokázali upokojiť verejnosť. Je dôležité, keď ľudia vidia politikov správať sa normálne a ľudsky. Nie americké gestá. Ľudia musia vidieť, že je tu partia ľudí, ktorá má záujem. Za veľkú vec budem považovať, keď verejnosť o mojej vláde bude hovoriť, že dobre, aj chyby robia, ale vidíme u nich, že nerobia šarvátky, že sa snažia. Toto by som považoval za obrovskú vec.
Čo urobí nová vláda ako prvé?
Musí okamžite zložiť akčný tím na naštartovanie daňového systému. Toto je priorita nad priority.
V predvolebnej kampani ste ľuďom sľubovali istoty. Richard Sulík však vyhlásil, že vám nechávajú prázdnu špajzu. Aké istoty teda dokážete zaručiť?
Že nebudeme ďalej znižovať životnú úroveň ľudí. To je jedna veľká istota.
Povedali ste, že chcete dodržať úlohu stlačiť deficit pod tri percentá do konca roku 2013, na čo potrebujete získať viac ako miliardu. Skúste teraz vyčísliť, kde tie peniaze získať, aby sa to nedotklo aj bežných ľudí.
Ak budeme dôsledne dodržiavať politiku, ktorú odporúča aj EÚ, teda nejsť len cestou škrtov, ale súčasne hľadať mechanizmy na podporu hospodárskeho rastu, myslím si, že to je zvládnuteľná úloha bez toho, aby sme ľuďom, ktorí majú 200 či 300 eur, siahli na ich životnú úroveň. Určite nepôjdeme cestou zvyšovania DPH.
Ako opozičná strana ste kritizovali viacnásobné zvyšovanie spotrebných daní na pohonné hmoty. Avšak pri nástupe k moci ste ju neznížili. Pravica tiež dvihla DPH na 20 percent, čo sa vám tiež nepáčilo, no znižovať sa ju zatiaľ nechystáte. Nie je to tak, že vám vyhovuje, že nepopulárne kroky za vás urobí niekto iný?
Aké nepríjemné opatrenia urobili, keď máme deficit 1,1 miliardy, o 500 miliónov vyšší, ako je plánovaný? Ako ozdravili verejné financie? Zvýšili DPH v januári 2011, reálne platy klesali, je tu veľká miera inflácie a obrovský deficit. Čo teda dosiahli zvýšením DPH? Zhoršili životnú úroveň ľudí. My teraz stojíme pred úlohou ako zastaviť pád životnej úrovne. Asi nie je korektné teraz tvrdiť, že znížte DPH, takto to nejde. Kasa, ako povedal prostoreký Sulík, je naozaj prázdna. Musíme dostať krajinu cez rok 2013 tak, aby dôchodca, ktorý má dôchodok 240 eur, zrazu nezistil, že má iba 230, lebo zase platí za niečo viac.
Dokážete niečo urobiť s extrémne vysokými cenami benzínu alebo nafty?
Netlačte nás do znižovania spotrebných daní, lebo my sme ich nikdy nezvyšovali. Znížili sme spotrebnú daň na naftu v období krízy, keď sme chceli pomôcť podnikateľskému prostrediu. Teraz pri tomto marazme a miliardovej sekere, ktorú máme, nie je priestor na znižovanie spotrebných daní. A ktokoľvek z opozície s tým príde, tak ho vyženiem a poviem mu, či naozaj stratil súdnosť a pamäť.
Ak sa dostanete do hraničnej situácie, keď na jednej strane budú fiškálne kritériá a na strane druhej obyčajný človek, kam sa prikloníte?
Obyčajný človek.
Britský historik Paul Johnson, autor známych Dejín 20. storočia tvrdí, že súčasná kríza je krízou bankového systému, pretože bankári začali rozhodovať o ekonomikách štátov ako takých. Johnson tvrdí, že banky sa musia podriadiť ekonomike ako celku a nikdy by nemali byť v pozícii, že si budú diktovať podmienky. Pôjdete pri ozdravovaní verejných financií aj do konfrontácie s bankami?
Keby bol na Slovensku, tak ho zoberiem za ministra financií.
Pôjdete do konfrontácie s bankami?
Banky, DSS a finančné inštitúcie budú sedieť za stolom tak, ako sedíte teraz vy a chceme s nimi o tom hovoriť. Banky si musia pri rekordných ziskoch, ktoré majú, uvedomiť, že musia viac prispievať, najmä ak všetci vieme, že to boli bankové inštitúcie, ktoré spôsobili túto krízu. V DSS ľudia reálne prerábajú peniaze. To sa naozaj máme na to pozerať, že po 30 rokoch sporenia vám inflácia zožerie peniaze, a potom všetci prídete za štátom, že daj, lebo som nič nedostal z druhého piliera? Verejnosť musí mať možnosť sa rozhodnúť. Ja preferujem otvorenie druhého piliera, ale som pripravený viesť aj kampaň za vystupovanie tak, ako viedli DSS kampaň za vstup, pretože my ako štát dávame do Sociálnej poisťovne ročne cez miliardu eur preto, aby DSS mohli znehodnocovať peniaze ľudí v druhom pilieri. Toto je neriešiteľná a neudržateľná situácia.
Čo má byť výsledkom kampane, zánik druhého piliera?
Nie. Ten počet ľudí v druhom pilieri je taký vysoký, že systém je neudržateľný.
Vráťme sa k bankám. Bankový odvod na úrovni 0,4 percenta, ktorý zaviedol Ivan Mikloš, sa vám zdal nízky, vy ste presadzovali 0,7 percenta. Budete ho teda zvyšovať?
Určite áno. A nielenže zvyšovať tento odvod, ale predpokladám, že banky spadnú do zvýšenej sadzby dane z príjmu právnických osôb.
Plánujete do financovania výstavby infraštruktúry zapojiť aj peniaze, ktoré sa akumulujú v druhom pilieri, aby pracovali v prospech domácej ekonomiky?
Áno. Aby tu nedošlo k omylu, pretože v Maďarsku došlo k znárodneniu II. piliera, my hovoríme o reálnej pôžičke. Požičať si peniaze z druhého piliera, investovať ich do veľkých investičných celkov a zabezpečiť DSS primeraný výnos, čo je pre ľudí veľmi dobré. Ľudia sa nemusia obávať, že by o tie peniaze prišli. Pokiaľ mám informáciu, DSS si uvedomujú, v akej sú pasci, pretože znehodnocujú peniaze, je veľké napätie a uvedomujú si, že prichádza vláda, ktorá má úplne iný pohľad na druhý pilier. Čo im iné zostáva, ako s nami rokovať? Taká je, bohužiaľ, politická realita.
Hovorí sa tiež o tom, že ponecháte od roku 2013 zákonom zrušené koncesionárske poplatky, čím odľahčíte štátny rozpočet o 90 miliónov eur...
To sú tri miliardy slovenských korún. Ak ich nájdeme niekde inde, môžeme sa o tejto otázke baviť, ale v tomto okamihu si myslím, že zachovanie koncesionárskych poplatkov je v záujme konsolidácie verejných financií.
Vy sa netajíte tým, že ste etatista. Na druhej strane Slovensko je ako člen eurozóny súčasťou fiškálneho paktu. Neobávate sa, že prenos kompetencií do Bruselu vám bude zväzovať ruky pri presadzovaní vízie silného a sociálne vyváženého štátu?
V prípade fiškálnej únie sa trošku preháňajú kompetencie, ktoré by EK mala mať. Ja napríklad nemám nič proti tomu, ak je Slovensko súčasťou eurozóny, aby sme konzultovali náš rozpočet s EK. Tak či tak na konci dňa bude o rozpočte rozhodovať NR SR a my ho prijmeme, alebo nie. Je správne, ak EK upozorní na riziká. Pravdepodobne začiatkom mája dostaneme hodnotiacu správu, ktorá bude podľa mňa šokujúco tvrdá a ktorá presne popíše, čo sa tu dialo 20 mesiacov. Žiadna konsolidácia verejných financií, prudké zadlžovanie, obrovský deficit. Dostaneme jasné odporúčania: chcete byť súčasťou eurozóny alebo sa chcete dosať do zóny krízy alebo nestability? Sme súčasťou klubu a chceme v ňom byť. Pravidlá musíme rešpektovať. Vláda, ktorej som predsedom, je vláda, ktorá je a chce byť v Európe.
Počas vašej prvej vlády Slovensko získalo späť do vlastníctva Transpetrol. V súčasnosti sa hovorí, že akcionári SPP, Gaz de France a Eon, majú záujem predať svoj podiel. Mala by vláda záujem o túto transakciu?
SPP bol privatizovaný v roku 2002 a bolo by sa dobre pozrieť, či sa im za tých desať rokov vrátila kúpna cena. Ja tvrdím, že sa im vrátila. Navyše oni to idú predať za cenu, ktorá bude ešte vyššia, ako bola kúpna cena v roku 2002. Pre pána Boha, a toto čo bolo za privatizáciu? Ako je možné, že za desať rokov niekto dokáže otočiť takýto obrovský balík peňazí a ešte na to dostane 100 percent kúpnej ceny? Keby som mal k dispozícii toľko peňazí, koľko bude hodnota 49 percent akcií SPP, tak toto zlaté vajce by bolo treba naozaj kúpiť naspäť do vlastníctva štátu, ale štát na to nemá. Je tam však iný problém, na ktorý chcem upozorniť. Budeme veľmi tvrdo pripomínať, že ak sa predá tých 49 percent, môže nastať zmena v tom, že už nebudú mať manažérsku kontrolu v predstavenstve. Ak to chcú, nech to urobia, ale potom si budeme nárokovať väčšinu v predstavenstve a v tom okamihu prechádza kontrola nad SPP opäť do rúk štátu bez toho, aby ste museli kupovať 49 percent akcií SPP.
Bývalý minister dopravy Ján Figeľ uznal podiel vašej vlády na výstavbe R1 a boli ste medzi pozvanými na jej otvorení, čím akoby symbolizoval kontinuitu pri napĺňaní tohto cieľa. Budete presadzovať podobnú kontinuitu pri budovaní diaľnic, ktoré začal odchádzajúci kabinet?
Nie je mi celkom jasné, čo začali. Obálok je pootváraných veľa, je veľa vyhlásení o všelijakých tendroch, ale prvé, čo musí urobiť minister dopravy, je inventúra, že čo boli iba vyhlásenia a čo je reálne. Všade tam, kde to bude v poriadku, nadviažeme na to, veď nemôžeme strácať čas.
Podarí sa za vašej vlády spojiť západ a východ krajiny diaľnicou?
Nemáme ešte urobenú inventúru. Zdá sa mi, že sme schopní dosiahnuť východné Slovensko časovo skôr inými trasami, ako cez tunely okolo Žiliny, ale je to finančne a časovo veľmi náročné.
Posledný rok a pol nebolo z vašich úst počuť meno Viktor Orbán. Znamená to, že maďarská karta u vás definitívne skončila?
Ja mám dosť iných starostí ako Viktora Orbána. Pokiaľ budeme cítiť, že národno-štátne záujmy Slovenska sú ohrozené, budeme reagovať, ale nemám dôvod zasahovať do vnútorných záležitostí Maďarska. Ľudia si v Maďarsku vybrali svojich lídrov a tí prijímajú rozhodnutia. Ak sa budeme takto vzájomne rešpektovať, nebude problém ani vo vzájomnej komunikácii. Len čo by tu však boli rozhodnutia a vyhlásenia, ktoré by prekračovali hranice a zasahovali do našich vnútorných záležitostí, vtedy sa musí SR brániť.
Uskutoční sa počas vášho premiérovania oficiálna návšteva v Maďarsku?
Ja to nemôžem vylúčiť, naopak, ja by som na tom nevidel nič zlé. Mám informáciu, že sa chystá jeden formát zasadnutia V4 v Poľsku koncom apríla, kde by sme sa mali prvýkrát stretnúť s pánom Orbánom a pragmatickosť a racionálnosť musia zvíťaziť.
Opätovne ste povolali na post ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Čo chcete vo sfére diplomacie robiť inak ako pravica?
Je dôležité, aby sa minister venoval ministerstvu, toto Mikuláš Dzurinda nerobil. On si urobil v rezorte zahraničných vecí svoj politický stan SDKÚ. Atmosféra pred príchodom našej vlády tam bola úplne katastrofálna. Preto potrebujem ministra-diplomata, ktorý sa bude venovať zahraničnej politike reálne a na celodennej báze, nebude zaťažovaný straníckymi otázkami a dúfam, že do radov ministerstva opäť vstúpi profesionalita.
V domácej politike máte s pravicou rozdielny názor na Jozefa Čentéša, ktorý na vymenovanie do funkcie stále čaká. Rovnako čakáte aj vy na rozhodnutie Ústavného súdu SR, či ho prezident môže alebo musí vymenovať. Prezident sa nechal počuť, že kandidáta na generálneho prokurátora by si spomedzi seba mohli vyberať prokurátori...
My chceme pokoj. Ak by sme chceli, zvoláme schôdzu NR SR a zvolíme si vlastného kandidáta, čo by bol čistý a legitímny postup. Ale nech ústavný súd povie, či pán prezident musí alebo môže. Ak by som sa dostal do tej situácie, že prezident by Jozefa Čentéša nemusel vymenovať a nevymenoval by ho, postupoval by som presne takisto, ako pri výbere ministra hospodárstva alebo pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády. Zvolal by som ako premiér na jedno príjemné stretnutie predstaviteľov prokurátorskej rady a povedal by som: toto je samosprávna vnútorná otázka generálnej prokuratúry, navrhnite NR SR kandidáta a my by sme to rešpektovali.
Ak sa Jozef Čentéš predsa len stane generálnym prokurátorom, necháte ho na pokoji? Smer totiž svojho času načrtol, že zosadiť by sa dal zmenou dĺžky funkčného obdobia...
V mene zachovania stability, ak by pán prezident vymenoval Jozefa Čentéša, my by sme jeho rozhodnutie rešpektovali.
Aké máte vysvetlenie pre občanov, ktorí sa pýtajú, ako je možné, že na Slovensku ešte nebol za korupciu odsúdený žiaden vysokopostavený politik?
Nerovnosť pred zákonom. To je veľmi jednoduché vysvetlenie. Ľudia, ktorí sú podozriví zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti, majú vždy prostriedky na to, aby si dokázali vytvoriť neuveriteľne účinné právne bariéry v podobe kvalitných advokátov či celých právnických firiem, ktoré sa starajú o to, aby sa veci zahmlili. Keď sa dostane pred súd človek, ktorý má 300 alebo 400 eur príjem, tak zväčša ho trestnoprávna mašinéria zošrotuje a nemá také isté postavenie, ako človek, ktorý takéto možnosti má. Navyše Slovensko je malá krajina, kde každý každého pozná. To je niečo, čo veľmi negatívne vplýva na slovenské súdnictvo, prokuratúru a políciu.
Viete niečo o údajne tichej dohode o neútočení, ktorú vraj medzi sebou majú politici a ktorá im umožňuje beztrestne sa obohacovať? Hovoril o nej Daniel Lipšic...
Zahučala hora, porodila myš. On mal kopu všelijakých vyhlásení a nikdy sa nič nepotvrdilo. Ja by som sa radšej spýtal bývalého ministra, kde je vyšetrovanie vraždy advokáta pána Valka? Ja som mal z jeho vyjadrení pocit, že už má vraha za dverami, len ho vytiahne a pred novinármi ukáže. Kde je vyšetrovanie Gorily, o ktorom rozprával? Skončilo fiaskom, obvinením Pavla Ruska a okamžitým skončením tohto obvinenia. Preto pripisovať váhu jeho vyjadreniam nemá žiaden význam.
Ako príklad by mohla slúžiť kauza Mokys, ktorá išla cez dve vlády a štyroch ministrov obrany. Minulo sa veľa peňazí a systém nefunguje...
Nie som dostatočne informovaný o tomto systéme, ale ja nepredpokladám, že systém, ktorý mala zabezpečovať renomovaná americká spoločnosť, mal byť postavený do polohy nejakého skorumpovaného systému. Myslím si, že takto ďaleko by to asi nezašlo.
Môže sa spoločnosť spoľahnúť, že sa kauza Gorila za vašej vlády vyrieši?
Dali sme prísľub, že nemáme záujem zasahovať do vyšetrovacieho tímu, ktorý bol postavený na Gorilu, nech sa ukážu ľudia od pána Lipšica. Ale je to predsa len veľa rokov späť a opäť sa to dotýka ľudí, ktorí sú silní ekonomicky a majú rôzne bariéry. Ja by som ale naozaj privítal dôkaz, že sa brali provízie pri privatizácii, že sa kupovali poslanci NR SR. Preto mám eminentný záujem o vyšetrenie tejto kauzy. Nemám dôvod sa jej obávať, táto kauza nemá so Smerom nič spoločné...
... preto je zvláštne, že sa vám to nepodarilo vyšetriť počas vaše prvej vlády...
... preverovali sa finančné toky, že či to, čo sa naznačovalo v Gorile, bola alebo nebola pravda. Prakticky nič z toho sa nepotvrdilo. Ale nechajme to na vyšetrovateľov.
Podľa svojich slov si ctíte naše medzinárodné záväzky. Jedným z nich je dávať na obranu dve percentá HDP, čomu sa v posledných rokoch ani nepribližujeme. Existuje vôbec ambícia niečo s tým urobiť?
Čokoľvek teraz poviem, bude použité proti mne, ale táto krajina v tejto dobe nemá na to, aby dávala dve percentá na armádu. Chápem spojencov, chápem, že to niekto ťahá a financuje, chápem, že boli pozitívne výhražné vyjadrenia, že keď si nebudete plniť povinnosti, tak potom to nemá význam. Hovorím teraz o USA. Realita je ale taká, že dnes by asi málokto pochopil, keby sme dávali finančné prostriedky na modernizáciu tankov a lietadiel, hoci chápem, že je to dôležité. No, Slovensko na to nemá.
Aký osud čaká verejnoprávne médiá?
Nech si robia svoju prácu. Predpokladám, že ministra kultúry bude opäť zaujímať projekt mediálneho centra. Skôr bude uvažovať asi cestou, ako to zefektívniť pokiaľ ide o náklady, ktoré sú s tým spojené.
Uvidíme premiéra Roberta Fica diskutovať v médiách aj s politickými protivníkmi?
Zatiaľ sme si nepostavili mediálnu stratégiu, ale médiá budú mať nepochybne k dispozícii všetky informácie, ktoré budú potrebovať. Budeme pravidelne organizovať tlačové konferencie. O samotnej stratégii nechcem teraz hovoriť.
Dočká sa Slovensko národného futbalového štadióna?
Napriek tomu v akom sme finančnom marazme, ja verím, že za tejto vlády budeme spoločne otvárať národný futbalový štadión. Ale nemám žiadne veľké oči. Ja hovorím o štadióne, ktorý ba mal maximálne 15.000 či 20.000 sedadiel, ktorý bude spĺňať kritériá UEFA, aby sa tu dali hrať súťaže. Niet asi vhodnejšieho miesta, ako je Tehelné pole.
V nedávnej minulosti ste sa vyjadrili, že občas uvažujete nad rozdelením funkcie predsedu politickej strany a predsedu vlády. Rozmýšľate o tom aj dnes, keď Slovensko v priamom prenose videlo devastačné účinky takéhoto kroku v strane, ktorá roky bola vaším hlavným politickým rivalom?
Priznám sa, že hneď ako sme nastúpili do vlády, moje možnosti venovať sa straníckym veciam klesajú k nule. Náš generálny manažér sa stal ministrom práce. Momentálne pracujeme na významom posilnení manažérskeho úseku v rámci strany, lebo strana má 17.000 členov. Krátko po voľbách v roku 2010 sme mali snem a očakávali sme, že ďalší bude až v roku 2014. Možno ho však budeme organizovať koncom roka z hľadiska potvrdenia vedenia. Bolo by asi zvláštne, keby po takomto výsledku a víťazstve boli v strane diskusie o výmene vedenia.
Rekordný volebný výsledok priniesol Smeru aj rekordný zisk. Z rozpočtu dostanete viac ako 23 miliónov eur, ktoré môžete použiť na politickú činnosť. Je reálne vôbec takýto balík vyčerpať?
Je model financovania, že začneme brať peniaze od podnikateľov, a potom podľa toho, koľko dajú peňazí, takú dostanú významnú funkciu. Takýto model je v USA. Alebo je druhý model, že politické strany budú dostávať príspevky zo štátneho rozpočtu, a potom sa veľmi prísne môže trestať akékoľvek zasahovanie súkromných osôb a lobistov do politických strán. Ja sa hlásim k systému financovania strán na základe volebného výsledku, no dával by som peniaze len parlamentným stranám. Tieto peniaze teda použijeme na financovanie aj našich politických aktivít, aj na volebné kampane, ktoré prídu. Máme predsa prezidentské voľby, voľby do europarlamentu či komunálne voľby.
Jeden veľký sen, získať aspoň milión voličov, sa vám splnil. Aké sú ďalšie na zozname?
Ten sen je veľmi jednoduchý. Spočíva v tom, že ak skončí funkčné obdobie tejto vlády, tak aby som mohol ísť pokojne do Auparku bez toho, že tam po mne bude niekto pokrikovať a nadávať. Sen je chodiť normálne vonku bez ochranky, aby som normálne existoval a žil. Hoci v mojom prípade už žiadne súkromie neexistuje, ale v rámci týchto možností by som privítal, aby by som sa aspoň trochu cítil slobodne.
