BRATISLAVA - Celkovo 54 poslancov, ktorí sa dostali do Národnej rady SR prvýkrát, resp. v ňom pôsobili pred rokmi, čakajú okrem nových kompetencií a výsad aj povinnosti. Do 30 dní od zloženia sľubu, ktoré absolvujú na ustanovujúcej schôdzi 4. apríla, musia podať majetkové priznanie.
Takýto postup im prikazuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Táto povinnosť sa týka aj staronových poslancov, ktorí rovnako ako prezident, ministri, generálny prokurátor a iní verejní funkcionári musia podať majetkové priznanie už do konca marca. Informácie o majetku verejní funkcionári každoročne posielajú parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok a prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Noví poslanci musia v prvom majetkovom priznaní zverejniť len zoznam svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku, príjmy nie, keďže verejnú funkciu doteraz nevykonávali.
Za nesplnenie povinnosti hrozí pokuta až do výšky mesačného platu verejného funkcionára. Za toho sa považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Priznanie teda musia podať aj exposlanci, ktorí sa v posledných voľbách do parlamentu nedostali.
Predsedníčka Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) pre TASR uviedla, že za posledné volebné obdobie, ktoré nemalo ani dva roky, jej výbor uložil sankcie v celkovej výške 81.993 eur. Do dnešného dňa bolo zaplatených 52.730 eur.
V období rokov 2005 až 2012, teda v čase, odkedy existuje spomínaný ústavný zákon, viedol výbor celkovo 519 konaní. Poslanci rozhodli o uložení sankcie v 277 prípadoch, pričom ich súhrnná hodnota presiahla 405.000 eur. Verejní funkcionári z toho doteraz uhradili 368.400 eur.
