BRATISLAVA - Nespoľahlivých uchádzačov pri obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti bude možné vylúčiť. Poslanci dnes 126 hlasmi schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú parlament vďaka skrátenému konaniu prerokoval v priebehu niekoľkých hodín.
Slovensko by sa tak malo vyhnúť ďalšiemu konaniu zo strany Európskej komisie, keďže ide o povinnú transpozíciu európskej smernice.
Podmienkou na vylúčenie uchádzačov podľa novely, ktorá vstúpi do účinnosti dňom zverejnenia v Zbierke zákonov, musí byť preukázanie, že nie sú natoľko spoľahliví, aby sa vylúčili riziká spojené s ochranou bezpečnostných záujmov SR. "Na unesenie dôkazného bremena je možné aj použitie dôkazov pochádzajúcich z chránených zdrojov," konštatuje sa v materiáli k návrhu.
Novela okrem iného zavádza aj oprávnenie obstarávateľa v oblasti obrany a bezpečnosti určiť osobitné podmienky na plnenie zmluvy, ktoré sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok. "Pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti existuje reálny predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností," konštatuje sa v predkladacej správy k návrhu novely zákona.
Súčasne sa však zdôrazňuje, že právna úprava neruší čestnosť hospodárskej súťaže. Výhercom pri verejnom obstarávaní by tak mala byť aj naďalej najvýhodnejšia ponuka. Obstarávateľ však dostane šancu pri zadávaní zákazky v oblasti obrany požiadať bezpečnostný orgán členského štátu záujemcu, aby preveril súlad priestorov a zariadení, ktoré sa majú pri plnení zákazky využívať. Súčasťou takejto kontroly môžu byť aj výrobné a administratívne postupy, ktoré sa majú dodržať, metódy riadenia informácií alebo spôsobilosť zamestnancov, ktorí budú zmluvu realizovať.
Právna norma je súčasťou transpozície európskej smernice o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na vykonanie prác, dodávku tovaru a poskytnutie služieb v oblasti obrany a bezpečnosti z júla 2009. Slovensko ju pritom malo prebrať už do 21. augusta 2011.
Keďže sa tak nestalo, Európska komisia aktuálne vedie voči SR konanie podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Parlament rokoval o novele na návrh vlády v skrátenom režime preto, že oneskorená transpozícia tejto smernice by mohla vyvolať ďalšie formálne konania Európskej komisie voči SR.
