BRATISLAVA - Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za jeden a pol roka realizovala výrazne viac protikorupčných opatrení ako predchádzajúca vláda Roberta Fica (Smer-SD) za štyri roky.
Obyvateľstvo však vníma pokles len v oblasti "malej" korupcie, v prípade klientelizmu na vysokej úrovni zaznamenal prieskum Transparency International Slovensko (TIS) oproti roku 2009 dokonca mierny nárast občanov presvedčených o výraznej rozšírenosti týchto praktík. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
Dodal, že záver o výrazne vyššom angažovaní sa Radičovej vlády na realizácii protikorupčných opatrení vyplýva z hodnotenia trinástich expertov, ktorí v škále od -300 do +300 bodov ohodnotili vládu Roberta Fica trinástimi plusovými bodmi, Radičovej kabinet však dosiahol pozitívne skóre až vo výške 142 bodov. Výsledky ohľadom vnímania korupcie na Slovensku vyplývajú zo šiesteho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre TIS v januári 2012 na reprezentatívnej vzorke občanov realizovala agentúra Focus. V tejto súvislosti Šípoš upozornil, že k zbieraniu dát prišlo v období, keď už začínala v spoločnosti rezonovať kauza Gorila. Jej vplyv na výsledky je vysoko pravdepodobný, nie je však možné ho kvantifikovať. "Nato by bolo potrebné realizovať ešte jeden prieskum pred vypuknutím kauzy," poznamenal programový koordinátor TIS Matej Kurian. Prieskumy vnímania korupcie medzi občanmi TIS realizuje pravidelne od roku 1999.
Čo sa týka hodnotenia vlády Ivety Radičovej, k vysokému plneniu záväzkov koalície v oblasti boja proti korupcii prišlo vo sfére súdnictva, zákona o prístupe k informáciám a pri verejných obstarávaniach. "V programovom vyhlásení vlády sa slová ako 'transparentnosť' a 'zverejňovať' spomínali asi najviac zo všetkých doterajších vlád," poznamenal Šípoš. Verejnosť má podľa neho po roku a pol viac informácií o práci Súdnej rady SR a súdov, zverejňujú sa zmluvy a faktúry a sú sprísnené podmienky verejného obstarávania.
K priemerne plneným sľubom TIS počíta opatrenia v oblasti zdravotníctva, grantov, pri eurofondoch a v štátnej správe. Naopak, Radičovej vláda urobila málo v oblasti transparentnosti financovania politických strán, kontroly politikov a lokálnych samospráv. Výnimkou je zrušenie priestupkovej imunity poslancov. "Je to rok a pol, je relatívne ťažko povedať, či by tieto sľuby nesplnili vôbec. Ale minimálne v prípade financovania politických strán aj návrh, ktorý sa chystal, riešil len časť problémov," zdôraznil Šípoš.
Lepší výsledok Radičovej vlády v porovnaní s predchádzajúcou bol podľa Šípoša spôsobený množstvom prijatých pozitívnych opatrení v boji proti korupcii, mínusom bola kauza ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) s odpočúvaním novinárov. K plusom Ficovej vlády patrilo sprísnenie pravidiel pre samosprávy, mínusom bola novela tlačového zákona. "Médiá sú v boji proti korupcii mimoriadne dôležité," upozornil Šípoš.
Čo sa týka prieskumu verejnej mienky, ukazuje sa, že už od roku 1999 kontinuálne klesá počet respondentov, ktorí uviedli, že v predchádzajúcom roku dali, alebo prijali úplatok. Kým v roku 1999 to bolo viac ako 40 percent ľudí, v roku 2009 už len 27 percent a v tomto roku 21 percent respondentov.
"Zlá správa je, že ľudia majú pocit, že väčšej korupcie, ktorá sa deje medzi politikmi a podnikateľmi, je viac," povedal Kurian. V roku 2009 považovalo "veľkú" korupciu za rozšírenú 84 percent občanov, v tomto roku 88 percent. Dodal, že približne tretina občanov spontánne uviedla ako problém Slovenska korupciu. Slováci sú v tejto otázke pesimisti, nedôverujú inštitúciám, ktoré majú v náplni práce boj proti korupcii a až 60 percent si myslí, že ani jedna zo slovenských vlád to s bojom proti korupcii nemyslela úprimne.
"Je to zdravotníctvo, súdy a prokuratúra, ministerstvá, colné úrady," vypočítal Kurian oblasti, v ktorých sa podľa respondentov korupcia vyskytuje najviac. Nasleduje polícia, súkromný sektor, miestne zastupiteľstvá a obvodné úrady. "Kde sa korupcia posunula smerom nadol, je školstvo," uzavrel Kurian. Celkovo možno podľa neho konštatovať, že podľa občanov sa korupcia za posledné dva roky signifikantne nezmenila.
Čo sa týka protikorupčných opatrení, ktoré je potrebné prijať do budúcnosti, Šípoš ocenil záväzok ôsmich politických strán realizovať v nadchádzajúcom roku opatrenia v oblasti transparentnosti financovania strán. Vo svojom programe mala tento záväzok pôvodne len SaS. Za dôležitú otázku považuje aj odpolitizovanie nominácií do regulačných orgánov štátu. "Napríklad v Protimonopolnom úrade je nový riaditeľ, nebolo tam žiadne výberové konanie, alebo nejaký objektívny výber, kde by sme si boli istí, že človek, ktorý tam prišiel, je dobre pripravený," poznamenal Šípoš. Ak v budúcnosti ostanú politické nominácie, malo by byť podľa neho transparentné, ktorá strana za nich nesie zodpovednosť. "Zmeny v súdoch a prokuratúre sa len začali, je dôležité pokračovať v reformách," uzavrel Šípoš.
