BRATISLAVA - Generálna prokuratúra zverejnila na svojom webe celý list námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, o ktorom dnes informoval denník Sme. Ten uviedol, že Trnka v minulosti priamo naliehal na zastavenie vyšetrovania kauzy Gorila.
Trnka písal list 12. apríla 2011 vojenskej prokuratúre, keď jej vracal spis o trestnom oznámení bývalého príslušníka SIS Petra H. aj s pokynom. Trnka píše, že spis si vyžiadal 4. apríla 2011, po prečítaní článku v .týždni. Rovnako si vyžiadal aj spisový materiál Úradu špeciálnej prokuratúry. "Po preštudovaní spisového materiálu nevychádzam z údivu, nakoľko v tomto konaní neboli rešpektované nielen zásady trestného konania, ale zjavne boli porušené ustanovenia Trestného zákona," uviedol v liste Trnka.
V úvode listu konštatuje, že v prípade vtedy riešenom vojenskou prokuratúrou sa začalo 9. novembra 2010 trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podstatou veci bolo, že bližšie nestotožnení pracovníci SIS získali z odpočúvania Gorila podozrenia o ohrození alebo poškodení hospodárskych záujmov SR, no neposkytli ich policajnému zboru ani prokuratúre, pritom ich údajne poskytli neoprávneným osobám. Okrem toho boli o týchto skutočnostiach mailom informovaní aj riaditeľ Sekcie vnútorného spravodajstva SIS a riaditeľ SIS, ktorí ich údajne tiež neposkytli orgánom činným v trestnom konaní. Trnka však upozornil, že vec riešil na základe identických informácií aj Úrad boja proti korupcii a dozoroval ju Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR. V tejto veci išlo o podozrenie zo spáchania trestného činu úplatku a inej nenáležitej výhody ako aj podplácania. Toto trestné stíhanie bolo zastavené 25. mája 2007 "keďže je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné konanie viedlo". Išlo o tzv. "kupovanie poslancov NR SR" za druhej Dzurindovej vlády.
Trnka v liste konštatuje, že identickým spojivom obidvoch prípadov je odovzdanie písomných materiálov novinárom Tomom Nicholsonom, pričom malo ísť o prepisy Gorila. Podľa Trnku je možné na základe novinárových výsluchov urobiť záver, že bývalý SIS-kár Peter H. cez Nicholsona zabezpečil dodanie informácií do spisu. Peter H. totiž nebol zbavený mlčanlivosti riaditeľom tajnej služby. Verzia trestného oznámenia, ktorá bola pripravená na výsluch Nicholsona, podľa Trnku nepriamo nasvedčuje účelnosť postupu. Údajne to vyplýva z nesúladu výpovedí Nicholsona. "Nemyslím si, že je možné začať trestné stíhanie na základe akýchkoľvek dôvodov, napríklad skutkovo vykonštruovaných, ktorými môžu byť pomsta bývalým kolegom na pracovisku, frustrácia novinára, respektíve nesplnenie predpokladanej vízie s realitou," napísal Trnka s tým, že trestné stíhanie musí mať jediný cieľ - v prípade podozrenia zistiť páchateľa trestného činu a postaviť ho pred súd. Po preštudovaní spisu sa Trnka pýtal "čo vyšetrujeme a koho chceme pred súd postaviť pri zadovážení takých dôkazov, aby naša obžaloba obstála". Podľa jeho tvrdenia sa nad tým ani netreba zamýšľať, lebo odpoveď vie hneď z vyšetrovacieho spisu. "Vyšetrujeme nedokázanú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše," napísal Trnka v liste vojenskej prokuratúre. Podľa neho o tzv. spise "Gorila" a "Gorila I." píšu novinári ako na bežiacom páse, pričom všetci používajú fiktívne prepisy niečoho, čo buď neexistuje, alebo bolo vytvorené za účelom možného vydierania osôb, ktoré sú v týchto prepisoch uvedené.
V liste Trnka upozornil, že po prvotnom vyšetrovaní pod hlavičkou tzv. "kupovania poslancov", keď sa trestné stíhanie zastavilo, čo podľa Trnku asi nevyhovuje osobám, ktoré proces iniciovali, sa prokuratúra pustila do veci z druhej strany. Pri tomto druhom riešení veci sa podľa neho postupovalo bez rešpektovania Trestného zákona a poriadku len preto, aby sa vytvárala atmosféra, v ktorej sa bude chodiť za ľuďmi a hovoriť im "veď toto na tebe robia". Vyslovil názor, že to je priame vytváranie systému vydierania a možnej korupcie. Špeciálny prokurátor podľa Trnku jednoznačne pochybil, keď hneď v prvom momente nezrušil "nezákonné rozhodnutie orgánu PZ SR" z 12. februára 2009. Týmto rozhodnutím sa začalo trestné stíhanie pre podozrenie z úplatku a podplácania podľa starého zákona. Trnka v liste upozornil, že takýto trestný čin v tom čase neexistoval pod paragrafovým označením, ktoré v rozhodnutí použili.
Pre Trnku bolo ďalej záhadou, prečo v tom čase bolo vedené trestné stíhanie vo veci pre zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa dvoch písmen príslušného odseku v danom paragrafe zákona. Na školeniach totiž dospeli k judikatúre, že taká kumulácia viacerých foriem konania verejného činiteľa podľa týchto dvoch písmen sa zásadne vylučuje. Pre tieto závery Trnka nariadil bezodkladne vyhodnotiť nielen celý spôsob vyšetrovania, ale aj jeho podstatu. "Bez toho, aby som Vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak Vás len upriamujem, aby ste si riadne naštudovali ustanovenia trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania," napísal Trnka.
Z postoja námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku je celkom zrejmé, kto mal záujem vyšetrovať prípad a kto mal záujem ho zastaviť. Minister vnútra Daniel Lipšic tak reagoval na informácie zverejnené v denníku Sme, podľa ktorého Trnka v minulosti priamo naliehal na zastavenie vyšetrovania kauzy Gorila. "Polícia vyšetrovala razantne, až kým to nestopla vojenská a generálna prokuratúra," zdôraznil dnes Lipšic. Ak niektorí kolegovia majú pocit, že polícia to mohla vyšetrovať už po nástupe Lipšica do funkcie, tak Trnkov list je v tomto jednoznačný. Polícia išla správnym smerom, inak ísť nemohla, ale prokuratúra to stopla, dodal. Pravicovým politikom, ktorí sa v súvislosti s kauzou Gorila pýtajú, kde bola polícia pred rokom a pol, odkázal, "že aj ja mám svoju mieru trpezlivosti". Vyšetrovanie je razantné, čo môže podľa ministra vnútra niekomu prekážať. "Zatiaľ som bol zdržanlivý, ale to sa tiež môže zmeniť," zdôraznil Lipšic
