BRATISLAVA - Každý, kto sa zamýšľa nad slovensko-maďarskými vzťahmi, by mal mať podľa ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) úprimnú snahu vniknúť do podstaty.
"Ak sa niekto domnieva, že usporiadať vzťahy s Budapešťou je otázkou jedného - dvoch rokov alebo večnosti, tak mi je nemilou povinnosťou ho tejto ilúzie zbaviť," uviedol v rozhovore s tým, že na to treba poznať nielen históriu, ale trochu aj ich národnú psychológiu.
"Toto nie je šprint na 100 metrov, ale maratónsky beh. S tým treba jednoducho žiť. Keď chcete zabehnúť 42 kilometrov, musíte mať silu, úžasnú kondičku, trpezlivosť a nesmiete to prepáliť na desiatom kilometri. A toto je slovensko-maďarská relácia," priblížil. Ako poznamenal, niektorým politikom na oboch stranách Dunaja vyhovuje konfrontačná rétorika, avšak je dôležité, aby ľudia presadzovali takých predstaviteľov, ktorí vedia, že sa minulosť nedá zmeniť, pričom platí súčasné status quo. Ak budú podľa neho obe krajiny spravovať politici, ktorí viac premýšľajú o dnešku ako o včerajšku, tak sa vzájomné spolužitie postupne stane normálnejším. "Samozrejme, že v Maďarsku dlhé roky pozorujem, že 'kvázi' krivda Trianonu a nacionalistické prvky nachádzajú veľmi silnú živnú pôdu. Tu je obrovská úloha pre slovenskú reprezentáciu na robenie takej politiky, aby mal nacionalizmus stále užší priestor na manévrovanie," zdôraznil.
Dzurinda si nevšimol, že by jeho rezortný kolega János Martonyi alebo maďarská strana mali úprimnú snahu o riešenie problému udeľovania dvojakého štátneho občianstva. "Videl som úplne niečo iné. A síce istú ilúziu, že keď majú ústavnú väčšinu, tak môžu všetko a všetko sa im aj prepečie, tak prečo by mali reagovať na nejaké požiadavky Slovákov?" konštatoval. SR napriek tomu bez nervozity, urážok a búchania po stole predkladala riešenia. "Niektoré sa ujmú hneď, niektoré neskôr," podotkol.
Podľa neho vyriešiť udeľovanie dvojakého občianstva tak, aby sa nikto necítil ohrozený a nevniesol sa do procesu chaos, nie je jednoduché. Nepovažuje však za normálne udeľovať ho hromadne, pričom by na to malo stačiť iba preukázanie znalosti maďarského jazyka či dokázať, že predkovia takéhoto žiadatelia boli Maďari. "Ak by podobné zákony aplikovali napríklad Francúzi voči frankofónnej Afrike alebo Španieli voči Hispáncom v Latinskej Amerike či Mexiku, tak sa pýtam, ako by vyzeral európsky pracovný trh? Veď tí ľudia budú mať pasy," podčiarkol. Ako dodal, Európa v súčasnosti už túto problematiku nepodceňuje. "Dnes tomu rozumejú aj v Rade Európy, aj mnohí europoslanci či v Európskej komisii, preto tlak na Maďarsko bude rásť. Kvalifikovane a profesionálne tieto témy nastoľujeme tam, kde je to potrebné bez toho, aby sme suseda urážali. Lebo suseda nie je múdre urážať," zdôraznil. Slovensko pripravilo návrh dvojstrannej medzištátnej zmluvy ako túto otázku riešiť, Budapešť ho ale odmietla.
Maďarský parlament prijal 26. mája 2010 zákon, ktorým zjednodušil proces udeľovania občianstva odstránením administratívnych prekážok. Stalo sa tak napriek ostrým protestom Bratislavy. Od jeho zavedenia prijalo maďarské občianstvo 130.000 žiadateľov, 60.000 naň ešte čaká. Najviac záujemcov je evidovaných v Rumunsku.
