BRATISLAVA – Exminister obrany Juraj Liška tvrdí, že on zmluvy na dodávku MOKYS s víťaznou firmou z tendra nepodpisoval.
Ako povedal, v lete v roku 2005 vypísal súťaž na MOKYS aj s podmienkami. Väčšinou sa podľa neho prihlásili firmy z krajín NATO, ktoré mali skúsenosti. Naše podniky mali šancu byť len subdodávateľmi. Pripomenul, že sa prihlásilo niekoľko záujemcov.
Výber dodávateľa mala na starosti komisia, ktorá záujemcov vyhodnocovala a dospela k názoru, že v záverečnom kole majú zostať dvaja uchádzači. Následne komisia odporučila podpísať ministrovi zmluvu s jednou spoločnosťou. Okamžite však boli podľa Lišku vznesené námietky, že druhá ponuka je lacnejšia. Preto dal čas, aby druhá firma sa mohla odvolať, dať argumenty a až potom sa mala zmluva uzatvoriť. V januári 2006 však spadlo lietadlo so slovenskými vojakmi v Hejciach a Liška 26. januára abdikoval.
„Neviem, kto podpisoval zmluvu. Na milión percent ja nie a neviem, kedy bola podpísaná. Určite za mňa bolo odporúčanie komisie,“ uviedol s tým, že ešte aj s víťazom tendra by sa muselo rokovať o podpise zmluvy. „Za mňa nebola minutá ani jedna koruna. Ak k niečomu došlo, premiérka koná správne,“ dodal s tým, že v čase preverovania tendra políciou na podnet Františka Kašického nebol predvolaný ani na vypočutie.
Trestné oznámenie vo veci budovania Mobilného komunikačného systému (MOKYS) podala premiérka Iveta Radičová, ktorá je poverená riadením ministerstva obrany. Podľa premiérky existuje dôvodné podozrenie z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami štátu a zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a z podozrenia porušovania služobných povinností.
„Zároveň som vydala pokyn zastaviť akékoľvek ďalšie platby vyplývajúce zo zmluvy, a to až do úplného vyšetrenia prípadu. Ministerstvo obrany poskytne pri vyšetrovaní maximálnu súčinnosť,“ povedala Radičová.
Zmluva na MOKYS bola podpísaná ešte v roku 2005 a mala zabezpečiť vybudovanie mobilného komunikačného systému pre Ozbrojené sily SR. Účelom systému mala byť komunikácia na bojovom poli od najvyššieho velenia až po radového vojaka.
Súčasťou systému je okrem hlasového spojenia aj dátové, ktoré by malo prenášať obraz a iné údaje z bojového poľa na veliteľstvo. V rokoch 2005 až 2010 zamestnanci ministerstva obrany uzavreli niekoľko zmlúv, pri ktorých mohla Slovenská republika prísť o niekoľko desiatok miliónov eur, čo potvrdila aj vnútrorezortná inšpekcia, informoval hovorca rezortu obrany Ivan Rudolf.
