BRATISLAVA – Záverečná tohtoročná schôdza Národnej rady (NR) SR bude venovaná predovšetkým ekonomickým témam – prijímaniu štátneho rozpočtu na rok 2012 a zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.
Podľa predstáv predsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH) sa má o rozpočte, zákone roka, hlasovať už v utorok 6. decembra, jeho podpora však stále nie je istá. Naopak, naprieč politickým spektrom je zhoda na potrebe prijať tzv. zákon o dlhovej brzde. 26. schôdza NR SR sa začne v utorok 29. novembra.
Rozpočet sa ocitol pod tlakom po tom, čo sa viackrát znížil odhad rastu slovenskej ekonomiky v roku 2012. Z pôvodnej výšky 3,8 percenta stúpol odhad deficitu až na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Navyše, kým poslanci neodhlasujú zníženie príspevku pre strany o zhruba 10 miliónov eur, nechcú za rozpočet hlasovať štyria poslanci Obyčajných ľudí. Opozičný Smer-SD za svoje hlasy žiada ústupky od vládnej koalície. Do úvahy tak v súčasnosti napriek odmietavému postoju politikov prichádza aj rozpočtové provizórium. O rozpočte by sa malo začať rokovať v stredu 30. novembra.
Pre nepokojnú situáciu na trhoch sa bude o zákone o rozpočtovej zodpovednosti rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Cieľom zákona, ktorý predkladajú spoločne všetky poslanecké kluby, je prinútiť budúce vlády držať pod kontrolou verejný dlh. Vládu má k zodpovednosti motivovať séria opatrení. Ak dlh prekročí 50 percent, ministerstvo financií parlamentu pošle písomné zdôvodnenie, ak pokorí aj 53-percentnú hranicu, vláda bude musieť predložiť parlamentu návrh opatrení na jeho zníženie a znížia sa platy členov vlády. V prípade, že dlh porastie aj nad 55 percent, vláda stratí možnosť narábať so svojou rezervou a zvyšovať výšku rozpočtu. Pri 57-percentnom dlhu budú mať vláda aj obce či mestá zakázané schvaľovať deficitný návrh rozpočtu. Najvyššou sankciou, ktorá sa uplatní v prípade prekročenia 60-percentnej hranice, je povinnosť vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Tieto pravidlá majú platiť do roku 2017, potom maximálna výška dlhu klesne na 50 percent.
Úvod schôdze bude patriť štvorici zákonov, ktoré parlamentu vrátil prezident Ivan Gašparovič. Zákonodarcovia sa tak vrátia k novele zákona o sudcoch a prísediacich, o miestnych daniach, o inšpekcii práce a o bezpečnosti a ochrane zdravia. Potom by podľa programu mali siahnuť na platy sebe aj členom vlády, generálnemu prokurátorovi či prezidentovi. Podľa návrhu novely zákona o platoch niektorých ústavných činiteľov by sa ich platy mali zmraziť na súčasnej výške. Poslancom by tak platy nenarástli napriek tomu, že sa znížil rozpočtový schodok. Vláda pre zlú ekonomickú situáciu dokonca navrhla rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní.
Polovicu programu 106-bodovej schôdze predstavujú poslanecké návrhy zákonov. Tie sa nakopili, pretože parlament o nich naposledy rokoval ešte v júni a odvtedy väčšinu z nich odsúva. Jedným z najsledovanejších bude zrušenie priestupkovej imunity poslancov. Návrh spoločne predkladajú predsedovia poslaneckých klubov bývalej koalície a podľa slov politikov naďalej trvá odhodlanie imunitu zrušiť.
Sledované bude aj o rokovanie o návrhu na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Ak by sa ho podarilo schváliť, znamenalo by to vyvodenie spravodlivosti voči ľuďom zodpovedným za odvlečenie syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska a za zmarenie referenda o vstupe Slovenska do NATO. Na schválenie ústavného zákona je však potrebných najmenej 90 hlasov, teda bez hlasov Smeru-SD ho v súčasnom parlamente prijať nemožno. Predseda Smeru-SD Robert Fico síce amnestie viackrát verbálne odsúdil, ich zrušenie však považuje za právny suterén.
Medzi poslaneckými novelami sú až dva návrhy na zaradenie spomienky na vznik Československej republiky 28. októbra 1918 medzi štátne sviatky a odobratie tohto statusu Dňu ústavy 1. septembra. Jeden predložili poslanci za SDKÚ-DS a druhý členovia OKS. Rovnako tak až dva varianty má návrh na uzákonenie tzv. predmanželských zmlúv. Jeden návrh pripravili členovia Smeru-SD a druhý, obsiahlejší, poslanci za SaS.
Radoslav Procházka a Jana Žitňanská z KDH chcú viacerým deťom umožniť vzdelávanie doma. Podľa ich návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní by sa doma mohli učiť aj deti na druhom stupni. Domáci „učiteľ“ by po novom nepotreboval ani pedagogické vzdelanie, postačila by stredná škola pre prvý stupeň, respektíve bakalársky diplom pre druhý stupeň. Tí istí poslanci chcú tiež častiam obcí umožniť jednoduchšie osamostatnenie sa od obce. Procházka tiež chce novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dosiahnuť trestanie verejných funkcionárov, ktorí štát pripravili o peniaze.
Ďalší diel bude mať séria rokovaní o novele zákona o štátnom občianstve. KDH, SDKÚ-DS a SaS chcú spoločne docieliť zmäkčenie súčasného zákona. Podľa ich novely by o slovenské občianstvo neprišiel pri získaní cudzieho pasu občan, ktorý má v cudzine v čase získania občianstva registrovaný pobyt. Za novelu by mohol zahlasovať opozičný Smer-SD, ktorý podobné znenie novely viackrát navrhoval. Ani takéto zmäkčenie nestačí Mostu-Híd, ktorý pokladá odoberanie občianstva slovenským štátnym príslušníkom za protiústavné.
Komplikovanú ekonomickú situáciu sa poslanci za Smer-SD rozhodli riešiť vyšším zdanením dobre zarábajúcich ľudí, veľkých firiem a zavedením zdaňovania dividend. Podľa ich návrhu zákona o dani z príjmov by sa na daň z príjmu nad 33-tisíc eur ročne vzťahovala 25-percentná sadzba. Podniky so základom dane nad 30 miliónov eur by zasa platili 22-percentnú daň z príjmov. Na dividendy by sa uplatňovala päťpercentná sadzba. Tieto opatrenia by podľa predkladateľov mali do rozpočtu priniesť takmer 150 miliónov eur.
Poslanci z SDKÚ-DS sa rozhodli siahnuť na peniaze, ktoré dostávajú ľudia dlhodobo bez práce. Ľuďom, ktorí počas štyroch rokov neodpracovali najmenej 270 dní, chcú zrušiť nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok skresať na polovicu, teda na 95 eur. Nezaradení poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík chcú tiež zabrániť, aby na starostovské a primátorské posty mohli kandidovať ľudia bez stredoškolského vzdelania.
Celú sériu zákonov predložili na rokovanie parlamentu členovia hnutia Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom, siahajú predovšetkým na výhody verejných funkcionárov a politických strán. Podľa ich návrhu novely zákona o voľbách do NR SR by veľké strany prišli o výraznú časť príspevku za hlasy, naopak menšie strany by si polepšili. Siahnuť chcú aj na príspevok na činnosť a na mandáty. V súhrne by to malo znamenať úsporu približne 10 miliónov eur. Ubrať chcú aj „multifunkcionárom“, ktorí zastávajú dva a viac verejných postov. Po novom by sa ich príjmy z druhého povolania krátili o 90 percent. Na stole stále leží aj návrh, aby do parlamentu mohli kandidovať cez kandidátku nezávislých aj ľudia mimo politických strán. Návrh matovičovci predkladali, aby nemuseli zakladať vlastné hnutie, pre skrátenie volebného obdobia si ho však už založili.
Hrušovský do programu 26. schôdze zaradil na 7. decembra 2011 aj voľbu nového ombudsmana, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Na ombudsmana kandiduje len poslankyňa za SDKÚ-DS Jana Dubovcová, ktorú navrhol jej vlastný klub. Koaličné strany spoločne navrhli do funkcie podpredsedníčky NKÚ Zoru Dobríkovú, ktorá túto funkciu vykonáva aj v súčasnosti. Na post predsedu NKÚ nekandiduje nik.
Schôdza sa začne v utorok tradične o 13:00 a predseda parlamentu ju naplánoval na tri týždne.
