BRATISLAVA - O návrate k odkazu Nežnej revolúcie, o zjednotenej Európe a o zodpovednosti hovorili dnes traja lídri stredopravých strán počas osláv 22. výročia Novembra 1989 v Bratislave.
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár je presvedčený o tom, že vstup SR do Európskej únie a eurozóny bol pre väčšinu občanov logickým a najviac želaným pokračovaním udalostí z novembra 1989. "Podarilo sa to aj vďaka pomoci krajín západnej Európy. Brali sme to ako samozrejmosť, keďže sme patrili do Európy. Teraz, keď toto spoločenstvo čelí ťažkej skúške, by sme sa jej mali otočiť chrbtom?" zamyslel sa. Takýto postoj je podľa v rozpore s dedičstvom Nežnej revolúcie. Je napríklad zvedavý na to, ako sa tí, ktorí hlasovali proti eurovalu a spôsobili pád pravicovej vlády, pozrú do očí ľuďom, ktorí boli pred 22 rokmi presvedčení, že sa bývalé Československo musí dostať späť do civilizovanej Európy. "Nesmieme pripustiť, aby sa z nás stali outsideri," vyhlásil Bugár.
Šéf kresťanských demokratov Ján Figeľ je presvedčený, že súčasná dlhová kríza, ktorej svet čelí, nie je o peniazoch, ale hlavne o etike a morálke. "Jedným z odkazov Novembra 1989 je prekonať morálnu krízu, ktorá žije na účet budúcnosti," zdôraznil s tým, že sa je potrebné vrátiť z cesty konzumnej spoločnosti. Rovnako sa vyslovil za pokračovanie zjednotenej Európy. "Tvrdiť, že to, čo je proslovenské nemôže byť proeurópske, neobstojí. Nevstupovali sme do EÚ, aby sme ju blokovali, ale aby sme ju formovali. To je obrovská výzva. Ani spoločná Európa, ani demokracia a ani právny štát nie sú raz a navždy dané," konštatoval.
Taktiež predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda neobišiel problematiku dlhovej krízy. "Bohatá Európa dlhé roky ospevovala svoj blahobyt, až nás ten blahobyt dobehol a premohol," poznamenal. Zároveň poukázal na niektorých európskych lídrov, ktorí roky išli cestou sociálneho štátu. "Až nám ten sociálny štát vystavil krutú faktúru v podobe neznesiteľných dlhov," dodal. Podľa neho 17. november 1989 priniesol Slovákom to najcennejšie - slobodu. Pripomenul, že Európa nám vtedy pomohla, pričom pred nami nezabuchla dvere ani v polovici 90. rokov. "Zdá sa mi, že dnes by sme sa mali Európe revanšovať, ale nielen to, ale aj prispieť niečím navyše," konštatoval.
Veľkú úlohu na európskom poli vidí najmä v mladých demokratických krajinách, ktoré prekonali fašizmus aj komunizmus. "Krajiny, ktoré trpeli celé desaťročia, ale nerezignovali. Túto odolnosť a pevnú vieru by sme mali ponúknuť našej Európe," zamyslel sa. Za výzvu označil návrat k hodnotám Novembra 1989, ktoré sa majú presadzovať v každodennom živote. "Projekt znovuzjednotenej Európy nemá nijakú alternatívu. Vážme si mier v Európe, prispievajme k rozširovaniu EÚ," vyzval Dzurinda.
