BRATISLAVA - Hrozba terorizmu je veľká pre Slováka rovnako ako pre Brita, Španiela či Američana, je globálna. Myslí si to minister zahraničných vecí a bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý povedal, že po útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001 veľakrát musel vysvetľovať, že nebezpečenstvo teroristických útokov je reálne aj u nás.
"Často som zápasil s nedorozumením, ktoré by sa dalo sformulovať do vety, prečo my sa do toho staráme, prečo máme vojakov v Afganistane a aj v Iraku, keď dvojičky sú od Slovenska tak ďaleko," hovorí Dzurinda. Ako dodal, nebolo jednoduché získavať ľudí pre porozumenie, že hrozba terorizmu je globálna, "že včera v New Yorku, potom v moskovskom divadle alebo na madridskej železničnej stanici alebo v londýnskom metre."
V otázke morálnej podpory Američanom bolo Slovensko po 11. septembri podľa Dzurindu široko zjednotené. Svoj osobný postoj vyjadril, keď krátko po útokoch v prvý novembrový týždeň roku 2001 bežal v New Yorku maratón. "Premýšľal som, čo my môžeme urobiť v krajinách strednej Európy. A vtedy mi doplo, že Amerika najviac zo všetkého potrebuje vidieť morálnu podporu," hovorí Dzurinda. Až takí jednotní sme už podľa neho neboli v otázke vojny. Šéf slovenskej diplomacie je však presvedčený, že Slovensko muselo prispieť aj v tomto smere. "Ak je pravdivá téza, že mladí Slováci a Slovenky sa nikde neschovajú, že potrebujeme bezpečnostný dáždnik, tak je potom morálne odpovedať, či ten dáždnik nám zabezpečia iní bez jediného nášho centu alebo úsilia," domnieva sa Dzurinda. Podľa jeho slov nepoznáme alternatívu, čo by sa dialo, ak by USA a medzinárodné spoločenstvo nekonali tak ako konali. Vojna v Afganistane, ktorá vypukla ešte v roku 2001 a do ktorej sa zapojili aj slovenskí vojaci, ale aj vojna v Iraku dali podľa Dzurindu tomuto regiónu väčšiu šancu na bezpečný a seriózny vývoj.
Na samotný 11. september si minister spomína jasne. "Prvé znepokojenie sa ma zmocnilo, keď sme po prestávke nastupovali do vládneho špeciálu, ktorý tankoval benzín na ceste z Bratislavy do Ottawy," rozpomína sa Dzurinda, ktorého vládny špeciál sa v tej chvíli nachádzal na Islande. "Prechádzali sme miestnosťou s veľkými televíznymi obrazovkami a všetci sme sa pozastavili nad nevšednými čudnými obrázkami. Zmocnil sa nás pocit, že sa niečo strašné stalo, poznávali sme, samozrejme, budovy dvojičiek," opisuje minister priebeh pamätného 11. septembra. Keď vládne lietadlo pristálo v kanadskom Montreale a nie v Ottawe, ako to bolo pôvodne naplánované, Dzurinda už vedel, že sa stalo niečo zlé. "Mikloš zvolal hneď v mojom mene rokovanie bezpečnostnej rady, vláda prijímala opatrenia, ktoré boli možné," povedal minister. Ako uzavrel, za dôležité považovali predovšetkým zvýšiť ostrahu citlivých zariadení, elektrární a vodných nádrží.
