BRATISLAVA - Prvý rok od vzniku povolebnej koalície „je akýmsi rokom hľadania sa a porozumenia si v koalícii“, uviedol pred novinármi na margo fungovania vládnej koalície prezident SR Ivan Gašparovič.
Podľa neho takéto hľadanie sa je badateľné aj vo vnútri samotných koaličných strán, v ktorých majú poslanci rôzne nezhodné názory na napĺňanie Programového vyhlásenia vlády, a z toho vyplýva i problém pri prijímaní zákonov. „Na Slovensku je v tomto čase veľký legislatívny chaos,“ myslí si hlava štátu. Ako dodal Ivan Gašparovič, „sú tu návrhy na nové zákony, ktoré sa potom nerealizujú, sú tu zákony, ktoré predkladá vláda a nakoniec nie sú vládne ale poslanecké, a opačne.“ Podľa prezidenta základné reformné zákony prichádzajú do parlamentu až teraz. „A až teraz dôjde k situácii, do akej miery budú tieto zákony reagovať na situáciu v ekonomike, v zdravotníctve, v školstve, vo vede a vôbec v našom živote,“ konštatoval Ivan Gašparovič.
Gašparovič sa vyjadril aj k nedávnym vyhláseniam predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra. Ten v rozhovore pre český denník Hospodářské noviny napríklad uviedol, že Maďarsko mohlo vojensky zasiahnuť, pretože Slovensko pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo údajne brutálne menilo hranice. Podľa Ivana Gašparoviča je potrebné, aby sme reagovali na takéto vyjadrenia predstaviteľov Maďarskej republiky. „Nie som za to, aby sa naša zahraničná politika zahrabala do piesku a nevnímala, nechcela počuť, nereagovala a tvárila sa ako spiaci chrobák. Ale nie som ani za agresivitu, ktorá by možno ešte viacej poškodila tieto vzťahy,“ zdôraznil prezident. Podľa neho je treba rokovať a reagovať možno aj trocha razantnejšie. „Svedkom toho je aj politika Rumunska, ktorá sa v poslednom čase akoby prebrala z letargie, lebo zistila, že nie je všetko tak, ako si mysleli, že sa môže správať národnostná menšina v ich štáte," povedal. Prezident Gašparovič je presvedčený, že by sa malo zintenzívniť stretávanie sa jednotlivých zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Podľa slovenského prezidenta je treba hľadať porozumenie a rokovať. "Aj keď chápem, že na rokovanie treba dvoch," konštatoval. Ako pripomenul, do dialógu by sa mohli zapojiť aj politické strany reprezentujúce maďarskú národnostnú menšinu. "Netreba byť agresívny, ale netreba byť ani nevšímavý. Často sa hovorí, že sa bojíme, nikto sa nebojí. Ale nemôžeme byť v pozícii, že niečo nechceme počuť, lebo sila, ktorá sa potom môže zobudiť, už bude taká, že nebude možné zabrániť problémom, ktoré z tohto vzniknú," dodal Gašparovič.
Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda v stredu vyhlásil, že výroky Kövéra považuje za neuvážlivé a nenáležité. Neuviedol však, či ešte diplomacia plánuje nejakú reakciu, alebo kroky v súvislosti s výrokmi predsedu maďarského parlamentu Kövéra. „O zámeroch sa mediálne a verejne nešpekuluje, informuje sa o rozhodnutiach,“ povedal Dzurinda. Podľa Dzurindu na výroky predsedu maďarského parlamentu adekvátne a primerane reagoval v rovnaký deň ráno predseda slovenského parlamentu Richard Sulík. Ten uviedol, že Kövér na adresu Slovenska klamal a znevažoval slovenských občanov. „Tento výrok je nehorázny, vyhrážanie sa vojenským zásahom alebo spomínanie vojenského zásahu v susedských vzťahoch medzi dvoma krajinami je niečo, čo v žiadnom prípade nepatrí do slovníka dobrých susedov,“ vyhlásil Sulík. Informoval o tom hovorca prezidenta Marek Trubač.
