BRATISLAVA - Dosiahli sme rozumný kompromis, myslí si predseda Most-Híd a podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár o tohtotýždňovom prijatí novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
"Ale nemôžem povedať, že od radosti skáčeme," dodal. Ako ďalej upozornil v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy, rozšírenie práv používať menšinový jazyk nijako nekráti práva Slovákov. Pritom počet príslušníkov menšín v obciach klesá. Podobu novely označil za "maximum, čo vedeli dosiahnuť". Najdôležitejším prínosom nového znenia zákona je podľa Bugára zníženie kvóra z 20 na 15 percent.
Poslanec parlamentu a podpredseda Smer-SD Dušan Čaplovič si myslí, že príslušníkov menšín netrápia jazykové, ale najmä ekonomické a sociálne problémy. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín považuje za politickú agendu strany Most-Híd, ktorá je podľa Čaploviča pod tlakom SMK, pričom SMK je zas previazaná na maďarského premiéra Viktora Orbána.
Novelu z dielne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) schválila Národná rada SR v stredu 25. mája hlasmi 78 koaličných poslancov, platiť by po podpísaní prezidentom Ivanom Gašparovičom mala od 1. júla 2011. Podľa novely zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Novela, o ktorej sa viedla v parlamente dvojdňová diskusia, rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Okrem iného tiež zavádza pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa v danej lehote neudeje náprava, môže pokutovať.
V súvislosti s vyhlásením Národnej rady (NR) SR k prijatiu novej maďarskej ústavy Dušan Čaplovič (Smer-SD) tvrdí, že je povinnosťou Slovenska monitorovať aj situáciu v susedných štátoch, pokiaľ sa tam objavujú veci, ktoré smerujú k tomu, aby občanov suverénneho štátu ovplyvňovali politici zo susedného štátu. Nechce, aby sa v budúcnosti stala slovensko-maďarská hranica "volebným korzom".
Niektoré výzvy z Maďarska totiž podľa jeho názoru ohrozujú suverenitu Slovenska. Čaplovič zároveň v diskusii Slovenského rozhlasu pripomenul, že ústavy mnohých štátov hovoria o tom, že každý občan je povinný naučiť sa štátny jazyk a toto slovenskej ústave chýba.
"Toto je len politické cvičenie a podľa mňa zbytočné," konštatoval k téme vyhlásenia NR SR k novej maďarskej ústave Bugár. Tiež však zdieľa obavy z niektorých zmien vyplývajúcich z vládnej politiky v Maďarsku. Situáciu však podľa lídra Most-Híd treba riešiť keď bude aktuálna. Domnieva sa, že väčšina poslancov, a to aj miestnych zastupiteľstiev, nevie, čo presne je v maďarskej ústave.
Vyhlásenie, ktorým parlament reaguje na prijatie novej maďarskej ústavy, prijali poslanci v piatok 27. mája. Národná rada SR ním odmieta exteritoriálne účinky maďarskej ústavy či iných zákonov a uznáva len práva získané na individuálnom základe. Vyhlásenie na základe návrhu koaličných poslancov z ústavnoprávneho výboru prijala NR SR 75 hlasmi koaličných zákonodarcov.
V novej maďarskej ústave sa uvádza, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov a chce podporovať ich úsilie o uplatňovanie kolektívnych práv. Nový ústavný text južného suseda, ktorý má platiť od roku 2012, tiež vytvára priestor na priznanie volebného práva zahraničným Maďarom.
