LONDÝN - Svet dnes zasiahla veľmi smutná správa. A to, že kráľovná Alžbeta II. odišla na večnosť. Poďte sa spolu s nami pozrieť na to, akým dieťaťom bola spomínaná kráľovná, ktorá bola najdlhšie vládnucou panovníčkou britskej monarchie.
► Elizabeth Alexandra Mary Windsor, sa narodila v stredu, 21. apríla 1926, v čase 2:40, ako prvé dieťa vojvodu a vojvodkyne z Yorku, neskôr kráľa Juraja VI. a kráľovnej Alžbety. Na svet prišla sekciou v dome, v londýnskej štvrti Mayfair. „Narodila sa kráľovná,” to boli vraj slová, ktoré zazneli z úst lekára krátko po jej narodení.
► Dom, v ktorom sa Alžbeta II. narodila, počas 2. svetovej vojny pri náletoch na Londýn zničili nacisti. Dnes na jeho základoch stojí budova, v ktorej sídli luxusná čínska reštaurácia. „Na tomto mieste stál meštiansky dom grófa zo Strathmore a Kinghorne, v ktorom sa Elizabeth Alexandra Mary Windsorová, ktorá sa neskôr stala Jej veličenstvom kráľovnou Alžbetou II., narodila 21. apríla 1926,“ znie nápis na plakete budovy. Dom bol teda vo vlastníctve rodičov jej matky.
► Keďže bola Alžbeta II. dcérou panovníkovho druhorodeného syna, len málokto o nej uvažoval ako o dedičke trónu. Kráľov prvorodený syn princ Edward sa však kvôli láske k rozvedenej Američanke vzdal koruny. Panovníkom sa tak stal otec Alžbety II. - Juraj VI. A toho po jeho smrti nahradila na tróne práve Alžbeta II. Pisal sa vtedy rok 1952.
► Elizabeth mala len dva roky, keď si silu jej osobnosti všimol aj vtedajší premiér Winston Churchill. Ten o dievčatku povedal, že už v útlom detstve prejavuje charakter a povahu, ktorá z nej raz urobí autoritu.
► Alžbeta II., ktorú najbližší prezývali aj Lilibet, sa ako 3-ročná ocitla na titulke časopisu Time.
► Keď je reč o prezývke - tá vznikla v čase, keď Alžbeta II. ešte nevedela poriadne vysloviť svoje meno. Zaujímavé je, že práve meno Lilibet nosí aj jej pravnučka - dcérka princa Harryho a Meghan.
► O malej Elizabeth sa hovorilo, že je plachá a pokorná. Zároveň tiež šikovná, bystrá, vtipná, presná a veselá.
► Nie je žiadnym tajomstvom, že kráľovná miluje kone. K tejto záľube ju už ako 3-ročnú priviedol jej otec. Naučil ju všetko o chove a pretekoch, rada s ním jazdila a prechádzala stajňami na ich panstvách. Keď nebola vonku pri koňoch, hrala sa s hračkárskymi poníkmi, česala im hrivy a dokonca niekedy sama predstierala, že je poník.
► Otec v nej prebudil nielen lásku ku koňom. Bolo to práve on, kto jej daroval prvého psíka rasy waleský korgi. Od vtedy kráľovná nikdy nebola bez aspoň jedného psa tejto rasy. Jeden ju dokonca sprevádzal aj na svadobnú cestu.
► Starí rodičia - kráľ Juraj V. a kráľovná Mária svoju vnučku Lilibet priam zbožňovali. Keď prišla na svet jej sestra, trávila u nich dosť času. Kráľa volala prezývkou Grandpa England.
► Elizabeth malla tri roky, keď prišla na svet jej jediná sestra - princezná Margaréta. Tie dve sa dokonale dopĺňali. Kým Lilibet bola dôstojná, jej mladšia sestra mala rada zábavu.
► Ich otec mal prísnu výchovu a pestúnka s ním zaobchádzala tak tvrdo, že ako dieťa sa zajakával. Preto dbal o to, aby jeho dcéry vyrastali v láskyplnom prostredí.
► Lilibet nerada nosila klobúky a vôbec ju nelákalo vyšívanie.
► S detstvom Alžbety II. a Margaréty je neodmysliteľne späta opatrovateľka zo Škótska - Marion Crawford, prezývaná Crawfie. Tá napríklad brávala dievčatá na potulky autobusom alebo metrom. Zariadila tiež, aby sa v paláci stretávali Girl Guides. Išlo o skupinko starostlivo vyberaných rovesníčok, s ktorými sa mali princezné kamarátiť.
► Lilibet naučila čítať jej milovaná matka. Tá ju tiež vychovávala v silno kresťanskej viere. Učila ju žalmy a spoločne sa veľa modlili.
► V roku 1963, keď nastúpil na trón jej otec, musel sa spôsob výučby Alžbety II. zmeniť. Vzdelávania sa ujal sir Henry Marten. Ten sa postaral o to, že panovníčka neraz ohúrila svojimi vedomosťami. Naučil ju aj kritickému mysleniu, ktoré počas svojho vládnutia neraz potrebovala.
► Rodina Alžbete II. zabezpečila aj francúzsku učiteľku pre mladé princezné - Marie-Antoinette de Bellaigue, prezývanú Toni. Tá ju naučila nielen hovoriť plynule po francúzsky.
► Keď Veľká Británia vstúpila do 2. svetovej vojny, Lord Hailsham navrhoval, aby boli Alžbeta II. a Margaréta evakuované do Kanady. „Deti bezo mňa nepôjdu. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neodíde,” uviedla vtedy kráľovná. Princezné zostali na zámku Balmoral v Škótsku, potom sa presťahovali do Norfolku a potom žili päť rokov na hrade Windsor.
► Alžbeta II. sa vo svojich spomienkach rada vracala ku dňu, keď sa vojna v Európe skončila. Spoločne s Margarétou sa anonymne zamiešali medzi oslavujúci ľud v uliciach Londýna. „Spýtali sme sa rodičov, či by sme mohli ísť von a presvedčiť sa na vlastné oči. Pamätám si, že sme sa báli toho, že nás niekto spozná... Pamätám si rady neznámych ľudí spájajúcich ruky a kráčajúcich po Whitehalle. Všetkých nás zalial príliv šťastia a úľavy,” uviedla v jednom z rozhovorov kráľovná, ktorá bols najdlhšie vládnucou panovníčkou.
