PEKING - Organizátori zimných olympijských hier v Pekingu opakovane sľúbili, že usporiadajú najekologickejšie hry v histórii, s neutrálnou uhlíkovou stopou. Avšak mimo uzavretú olympijskú bublinu veci rozhodne nie sú také zelené.
Čínska vláda sa tento týždeň zaviazala, že miestne uhoľné elektrárne pôjdu na plný výkon, aby pokryli dopyt po energii, napísal spravodajský server NPR. "Dodávky uhlia budú posilnené a uhoľné elektrárne budú podporované v prevádzke na plný výkon a zvýšenie výroby elektriny s cieľom pokryť energetické potreby na výrobu a spotrebu obyvateľstva," uviedla štátna tlačová agentúra Nová Čína. Začiatkom tohto mesiaca vyzvali čínski predstavitelia producentov uhlia, aby zabezpečili stabilné dodávky - inak budú čeliť "následnému vyšetrovaniu a budú povolaní k zodpovednosti".
Pretrvávajúca závislosť Číny na uhlí je ďalšou pripomienkou reality, ktorá existuje mimo olympijskej bubliny. Oficiálni predstavitelia sa pýšili odhodlaním splniť cieľ olympiády byť šetrnejší k životnému prostrediu. Vládou podporované médiá hlásali, že "Peking 2022 bude najekologickejšou a najčistejšou olympiádou v histórii". A symbolom splnenia tohto záväzku mal byť olympijský oheň horiaci len na vrcholku pochodne, a nie v obrovskej mise či kotli, ako je tradične zvykom.
"Je to prvýkrát v histórii olympijských hier, kedy sú všetky športoviská stopercentne poháňané zelenou energiou, pričom použitá technológia výroby ľadu produkuje nulové emisie," napísal denník China Daily. Avšak produkcia uhlia nie je jedinou vecou, na ktorú poukazujú skeptici spochybňujúci tvrdenia Číny o najekologickejšej olympiáde všetkých čias. Odborníci z kanadskej Brockovej univerzity uznávajú snahu Číny vybudovať stavebné a dopravné projekty olympijských hier spôsobom, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu.
Ale tento týždeň túto snahu označili za "greenwashing", ktorý má zakryť také problémy, ako je zničenie časti prírodnej rezervácie kvôli lyžiarskej zjazdovke a rozsiahle používanie umelého snehu. Na olympijské disciplíny je podľa nich denne potrebných asi 49 miliónov litrov vody zmiešanej s chemikáliami. "Väčšina ľudí pravdepodobne nevie, že Peking má už mnoho rokov nedostatok vody," povedala Liette Vasseurová, profesorka biológie na Brockovej univerzite.
Čína je druhá najväčšia ekonomika sveta a najväčší znečisťovateľ klímy. Preto je kľúčovým hráčom v medzinárodnom boji za obmedzenie klimatických zmien, a ako taká čelí pravidelne kritike a výzvam, aby prijala zodpovedajúce opatrenia. Krajina sa už zaviazala znížiť závislosť na fosílnych palivách a čínsky prezident Si Ťin-pching nedávno zdôraznil význam dosiahnutia klimatických cieľov.
V krátkodobom horizonte ale Čína zvýšila využívanie uhlia v nádeji, že tým odvráti hrozbu nedostatku energie. Cestu krajiny k čistejším zdrojom palív navyše komplikujú hospodárske dopady pandémie. Čínske regulačné orgány preto ustúpili od niektorých požiadaviek, aby pomohli továrňam obnoviť straty a reagovať na nový nárast dopytu. V minulom roku dosiahla produkcia uhlia len v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko 1,06 miliardy ton, uviedla agentúra Nová Čína. Poznamenala pritom, že táto oblasť je už 17 rokov po sebe najväčším dodávateľom elektriny v Číne.
