BRATISLAVA - Nie je žiadnou novinkou, že dopady sucha ohrozujú Slovensko či už nedostatkom vody alebo neúrodou. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) preveroval koncom minulého roka pripravenosť Slovenskej republiky na riešenie tejto problematiky. Odkryl nedostatky nielen v strategických dokumentoch, ale aj v riadení a manažmente sucha. Čo sa odporúča na zlepšenie tohto stavu?
Dobrá prax a odporúčania odborných medzinárodných inštitúcií sú za jedno v tom, že by sme na sucho nemali nečinne čakať a venovať mu pozornosť až vtedy, keď sa objaví na našich poliach a v studniach. Mali by sme sa naň pripravovať v predstihu a spraviť všetko pre to, aby boli jeho dopady čo najmiernejšie na ľudí, hospodárstvo a prírodu. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie a Globálneho partnerstva pre vodu stojí tento odklon od krízového riadenia sucha (pri ktorom konáme, až keď je už sucho) k riadeniu rizika sucha (pri ktorom suchu predchádzame, alebo sa naň vopred pripravujeme) na troch pilieroch.
Tým prvým je priebežný monitoring stavu sucha, ktorý sleduje ukazovatele ako napríklad teplota a vlhkosť pôdy či stav podzemných vôd, ale aj mnoho iných, ktoré umožňujú stanoviť jednotlivé tipy sucha, ako aj štádiá ich závažnosti. Funkčné systémy včasného varovania by mali tieto ukazovatele analyzovať a poskytovať predpovede sucha všetkým kľúčovým aktérom. Zo správy NKÚ sa dozvedáme, že „SR nemala kompletný a jednotný systém indikátorov sucha“ a ani „zadefinované jednotlivé štádiá závažnosti sucha.“
Druhým pilierom je dôkladné porozumenie a vyhodnocovanie zraniteľnosti a vplyvom sucha. Hodnotenie vplyvu sucha by malo zohľadňovať spoločenské, ekonomické a environmentálne faktory, na základe ktorých je možné určiť náchylnosť rôznych oblastí na nepriaznivé dôsledky sucha. NKÚ v tejto oblasti konštatuje, že „neboli identifikované oblasti s potenciálnym výskytom sucha, čo je predpokladom pre nastavenie účinných opatrení na jeho zvládnutie.“
Tretím pilierom je efektívne plánovanie a pripravenosť na sucho reagovať. Na jednej strane to zahŕňa štrukturálne kroky, ako napríklad vodozádržné opatrenia v krajine, pôdoochranné systémy obrábania pôdy, či pestovanie plodín, ktoré sú odolné voči suchu a vysokým teplotám. Na strane druhej sú potrebné aj neštrukturálne opatrenia, medzi ktoré patria správne nastavené politiky, legislatívny rámec a osveta verejnosti.
Síce máme dobrý prehľad o tom, aké opatrenia by sa mali v boji so suchom realizovať a máme na to vytvorený aj akčný plán, NKÚ uvádza, že „pre žiadne z opatrení (akčného plánu) neboli určené zodpovednosti, stanovené merateľné ukazovatele výsledkov realizovaných opatrení a ani špecifické ciele z hľadiska predpokladaných účinkov na zmiernenie sucha.“
Sucho je komplexným a medzirezortným problémom, ktorý je potrebné riešiť naprieč rezortmi životného prostredia, poľnohospodárstva, hospodárstva a dopravy a v spolupráci so samosprávami a akademickou obcou. Z tohto dôvodu a pre odstránenie vyššie identifikovaných nedostatkov odporúča NKÚ, aby politiku manažmentu sucha koordinoval orgán so silným mandátom od vlády SR. „V prípade uprednostňovania vlastných sektorových zámerov zainteresovaných subjektov budú prijímané opatrenia len neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov na presadzovanie lokálnych záujmov,“ dodáva NKÚ.
