PRAHA/BRATISLAVA - Júnové záplavy, ktoré postihli najmä Nemecko, Česko, Rakúsko, Maďarsko a Slovensko, si vyžiadali obete na životoch, evakuáciu desaťtisícov ľudí a spôsobili zatiaľ nevyčíslenú škodu na majetkoch. Jej výška však bude určite znamenať obrovskú záťaž nielen pre jednotlivé vlády, ale aj zasiahnutých občanov. Hoci sa zdá sa, že prírodný živel ukázal svoju moc v plnej sile, podľa českého klimatológa a geológa Václava Cílka (58) to nemusela byť ani zďaleka tá najhoršia potopa.
Jeden z najrešpektovanejších odborníkov na povodne varoval pred skazou po záplavách v roku 1997 aj 2002 a v roku 2012 vyhlásil, že naozaj veľká povodeň ešte len príde. Tá však do Česka vraj nedorazila ani tento rok. Informoval portál tn.cz.
Európa sa podľa Cílka nachádza v období povodňového nepokoja, ktoré bude trvať ešte 20 rokov. A naozaj katastrofálna povodeň príde pravdepodobne práve v tomto časovom horizonte.
Tohtoročná povodeň je podľa neho sotva priemerná, pretože ju sprevádzali len priemerné zrážky a prietoky vody. K vyliatu z brehov v Česku zrejme prispeli upchaté korytá, ktoré na mnohých miestach neboli po povodni v roku 2002 upravené.
Naše neuvážené zásahy majú na svedomí, že povodne budú stále horšie, pretože krajina je čoraz menej schopná pojať vodu. Môže za to napríklad zlikvidovanie medzí a rozptýlenej zelene, menenie tokov, betónovanie krajiny alebo vyhnanie dážďoviek, na ktorých závisí schopnosť pôdy viazať vodu z polí.
Živelných pohrôm bude v našom regióne pravdepodobne pribúdať aj podľa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA). Riziko častejších živelných katastrof má vraj viacero príčin, vrátane zmeny klímy.
Podľa agentúry majú povodne, búrky a ďalšie hydrometeorologické javy na svedomí asi dve tretiny škôd spôsobených v Európe pri prírodných katastrofách. Od roku 1980 pritom rozsah povodňových škôd rastie, uviedla EEA. Tento nárast súvisí so zmenami užívania pôdy, s pribúdaním počtu obyvateľov, s ľudskou činnosťou v záplavových oblastiach aj s lepšími informáciami o týchto škodách.
