BRATISLAVA - Kauza vraždy Ľudmily Cervanovej stále rezonuje v spoločnosti. Nová kniha Martina Hanusa Hra sa skončila vyvracia konšpiračnú teóriu, ktorá sa v prípade čoraz viac skloňovala. Z vrahov sa stali justičné obete komunizmu, i keď teórii o ich nevine mnohí neverili. Konšpiračnej teórii veril aj Hanus, no zmenil názor. Spis z Kaníc odhalil závažné skutočnosti. Vrahovia zneužili a oklamali verejnosť.
Martin Hanus na portáli postoj.sk vyvracia jednu z najvážnejších konšpiračných teórií, ktorá vznikla na Slovensku po roku 1989. Týkala sa vraždy študentky Ľudmily Cervanovej. Skupina vtedy mladých mužov vtedy spred diskotéky uniesla mladé dievča, spoločne ju znásilnili, následne naložili do auta a utopili. "Keby bol o príbehu, ktorý trvá dodnes, nakrútený film, v Amerike by len ťažko uverili, že ide o skutočný príbeh," napísal Hanus.
Justičné obete komunizmu
Ľudmila Cervanová zmizla v roku 1976. Po zhromaždení väčšieho množstva svedeckých výpovedí a nepriamych dôkazov boli z účasti na vražde Cervanovej v roku 1981 obvinení celkovo siedmi muži z Nitry: Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman.
Niektorí z nich pochádzali z prominentných komunistických rodín, preto sa usilovali znemožniť vyšetrovanie. Zastrašovali svedkov, aby nevypovedali, že ich v osudný večer videli na diskotéke. Takmer sa im to podarilo, no nakoniec ich odsúdili. Po páde komunistického režimu prokurátor rozsudok zrušil. No sám neveril ich nevine. Napriek tomu sa dostali na slobodu. Kým predtým využívali svoje komunistické konexie, aby si vybavili beztrestnosť, po roku 1989 sa z nich stali justičné obete komunizmu. Rozprávali príbehy, ako sa proti nim sprisahali súdy i vyšetrovatelia, dôkazy boli sfalšované a telo vôbec nepatrilo Cervanovej.
Mocná konšpirácia
S touto verziou presviedčajú politikov, umelcov aj novinárov a majú s tým úspech. "Zrodí sa však mocná konšpirácia o sprisahaní komunistickej aj postkomunistickej justície a tejto konšpirácii uveria mnohí z nás, ktorí nemajú radi komunizmus, Mečiara ani Fica," napísal v článku Hanus, ktorý priznal, že dlho konšpirácia veril aj on sám, no nové skutočnosti ho donútili zmeniť názor.
V prospech opakovane odsúdených mužov boli napísané desiatky textov, páchatelia prešli detektorom lži, vystúpili v televíznej diskusii, dokument o ich príbehu sa stal podľa kultúrnej obce udalosťou roku 2013. Postupne sa v očiach antikomunistickej verejnosti stali nedobrovoľnými hrdinami. Hanus sa pred rokom začal prípadu venovať a preštudoval niekoľko pôvdných spisov a dokumentov. "Zhováral som sa s rôznymi ľuďmi a postupne som s hrôzou zisťoval, že všetko je inak, než som si roky myslel a sám pomáhal šíriť," uviedol.
Spis z Kaníc
Napriek dôsledkom, ktoré si uvedomoval, sa rozhodol opísať, prečo názor zmenil. Pôvodne to malo skončiť článkom, no Hanusovi sa postupne začali ozývať svedkovia a v septembri minulého roku sa k nemu dostal spis z Kaníc. "Český Archív bezpečnostných zložiek v Kaniciach uchovával stovky, možno tisíce strán operatívneho spisu, v ktorom boli zachytené prvé stopy vedúce k páchateľom únosu, znásilnenia a vraždy Ľudmily Cervanovej," napísal Hanus.
Dosiaľ boli známe výsledky z vyšetrovania z roku 1981, ktoré sa spustilo presne päť rokov po vražde. "Lenže to vyšetrovanie by sa nikdy nezačalo, keby koncom roku 1977 nebol zostavený tím operatívcov na čele s pražským kriminalistom Eduardom Pálkom. O práci tohto tímu sme doteraz mali len veľmi hmlistú predstavu, aj preto sa jeho postava vznášala nad prípadom ako démon," uviedol Hanus.
Takto ho totiž opisovali Milan Andrášik a František Čerman, ktorí pred Pálkom vypovedali už začiatkom roka 1978. "Advokát Nitranov Allan Böhm hovoril, že „nástupom plukovníka Pálka do prípadu kauzy Cervanová (…) sa začal na Slovensku policajný teror“ a Andrej Bán minulý rok v lete napísal, že to bol Pálka, ktorý si v hlave vytvoril „jeden obludný konštrukt, na ktorého konci sú tresty pre sedem ľudí“. Pre sedem nevinných ľudí."
Rozsiahly spis odhalil pravdu
Odsúdení Nitrania až dodnes využívali informačnú asymetriu. "Kým o skutočnej práci Eduarda Pálku sme toho vedeli veľmi málo a predpokladalo sa, že jeho operatívny spis bol už dávno skartovaný, oni mohli hovoriť čokoľvek o Pálkovom policajnom terore a jeho brutálnych metódach počas výsluchov. Lenže nález rozsiahleho Pálkovho operatívneho spisu, ktorý uchovával desiatky výpovedí, taktické plány, analýzy aj magnetofónové pásky z výsluchov, rozpúšťa aj posledné zvyšky hmly," napísal Hanus o motíve napísania knihy.
Vďala tomuto spisu je prvýkrát možné objektívne zrekonštruovať pátranie Eduarda Pálku, ktorý vystopoval podozrivú partiu mladíkov, medzi nimi aj deti veľmi vplyvných rodičov z Nitry. "Títo mladí muži mali vo svojom meste zlú povesť, žili v pocite neohrozenosti, niektorí z nich sa pred vraždou aj po nej dopúšťali násilia na ženách." Všetko nasvedčuje tomu, že na Slovensku už jednoducho nebolo možné túto vraždu vyriešiť.
Listy zúfalej matky a výpoveď Viery Zimákovej
Listy zúfalej matky Margaréty Cervanovej, ktoré posielala do Prahy prezidentovi a federálnemu ministrovi vnútra, však spôsobili obrat – príchod špičkového a miestnymi väzbami nezaťaženého českého kriminalistu Eduarda Pálku, ktorý v Bratislave zostavil tím operatívcov. "Súčasťou objaveného spisu z Kaníc je ešte jeden senzačný objav: zvukový záznam viac než štvorhodinovej výpovede Viery Zimákovej z 22. februára 1980, ktorá v tento deň prvýkrát priznala, že bola svedkyňou odporného zločinu." Spis tak vyvracia tvrdenia vrahov o policajnom nátlaku, išlo len o ich hru na oklamanie verejnosti.
"Bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok, známy z vyšetrovania únosu Michala Kováča ml., po vypočutí štvorhodinovej výpovede Viery Zimákovej v knihe uvádza, že išlo o štandardný výsluch v zmysle dobových zákonov," napísal Hanus s tým, že Vačok nezistil, žeby došlo k akejkoľvek forme násilia. Prepis Zimákovej výpovede zverejnili na špeciálnej webovej stránke.
