TRENČIANSKE TEPLICE - Budova liečebného domu Machnáč je dodnes považovaná za jeden z najvýznamnejších medzinárodných príkladov európskeho funkcionalizmu. Dnes je pohľad na Machnáč žalostný, a tak sa aktivisti rozhodli bojovať proti jeho "účelovému chátraniu".
Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach otvorili 1. júna 1932. Jeho autorom je pražský architekt Jaromír Krejcar, ktorý v ňom zhmotnil svoju predstavu humanizmu. Machnáč bol v roku 1969 zaradený do prvého súpisu pamiatok v Československu a v roku 1996 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Keď v roku 1997 sprivatizovali liečebné kúpele Trenčianske Teplice, Machnáč bol jednou z privatizovaných nehnuteľností. O 5 rokov neskôr súkromný majiteľ ukončil prevádzku. Z Machnáča mal byť hotel s vysokým štandardom. To však nedovolil pamiatkový úrad. Masívne prístavby by znamenali nenávratné poškodenie originálneho diela, ktoré bolo oceňované aj v zahraničí.
Pamiatkári sa s majiteľmi nedohodli a Machnáč v roku 2007 zmenil majiteľa. Získala ho spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice.
Kollár, Bödör a Krajmerová
Na Machnáči sa teraz objavil nápis Kollár + Bödör + Krajmerová = Machnáč. Odkazuje na ľudí, ktorí sú s ním priamo spätí a ktorí podľa autorov transparentu môžu za stav tejto unikátnej stavby. Všetci traja sú úzko spätí s akciovou spoločnosťou Kúpele Trenčianske Teplice. V roku 2007 ju ovládal Zoroslav Kollár, známy právnik ľudí z mafiánskych zoznamov.
Dnes ju ovláda aj Norbert Bödör, syn Miroslava Bödöra, ktorý je švagrom policajného prezidenta Tibora Gašpara. Od roku 2015 je v predstavenstve aj Mária Krajmerová, manželka bývalého šéfa protikorupčnej jednotky, Roberta Krajmera. Ten odstúpil zo svojej funkcie po tom, čo sa zvýšil tlak na jeho osobu, keď bol len 10 hodín od brutálnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na mieste činu.
Krajmerovej majetkom sa momentálne zaoberá Generálna prokuratúra. O rok neskôr sa k Machnáču dostala firma Ivim.
Účelové chátranie?
Ani firme Ivim sa nepodarilo zachrániť chátrajúcu národnú pamiatku a tak sa Machnáč dostal do rúk spoločnosti Slovakia - čiže opäť ku Kollárovi a Bödörovi. "Od 2011 po zlyhaní posledných snáh presadiť zámery prestavať tento manifest sociálneho bývania na luxusný hotel zvolil nový prístup, ktorý si dovoľujeme označiť ako “vedomé a účelové chátranie,” píšu aktivisti z Abandoned (re)creation, ktorí stoja aj za spomínaným transparentom na Machnáči.
Podľa nich majitelia nechali pamiatku bez ochrany a starostlivosti a budova bola tak ľahko prístupná vandalom. Zmizlo veľké množstvo cenných predmetov a materiálov, akými sú radiátory, kovové zábradlia, či elektrické a vodovodné rozvody. "Odcudzeniu týchto predmetov v takom veľkom rozsahu bez vedomia majiteľov je len veľmi ťažké uveriť," píšu aktivisti.
Pamiatkový úrad pochopiteľne vyžadoval nápravu, no od roku 2015 majitelia pravidelne presúvali budovu na iné firmy. "Od roku 2015, keď bol Machnáč najzásadnejšie poškodený, každý rok zmenil oficiálne vlastníctvo. Prieskum vlastníckej štruktúry, však naznačuje, že sa jedná stále o tých istých ľudí, ktorý stáli už za privatizáciou Kúpeľov Trenčianske Teplice," dodávajú aktivisti.
V roku 2015 bola vlastníkom firma Allmond LLC, ktorej spoločníkom je firma Lestoa, v ktorej je štatutárnym zástupcom Dušan Miškolci. Rovnako aj firma Valena, ktorej konateľom je Bohuš Kaliarik. Miškolci aj Kaliarik majú blízko k Zoroslavovi Kollárovi.
Mária Krajmerová a ďalší vlastníci
V roku 2015 získala Machnáč do vlastníctva firma BianKA plus, ktorej spoločníkom je Norbert Tanoczký. Tanoczký je brat Krajmerovej a tá je od roku 2015 v predstavenstve akciovej spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice. O rok neskôr prešiel Machnáč do vlastníctva firmy Keorlen trade, ktorá má sídlo v Brne. V obchodnom registri sú vedení dvaja spoločníci - Milan Baláž a Mário Spišák, obaja s adresou trvalého bydliska v Trenčianskych Tepliciach. Zaujímavosťou pritom je, že Spišák dostal úver 38 350€ zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý je určený pre ľudí z nižších príjmových skupín.
Gašpar a Bödör
Nejde pritom o jedinú národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je spájaná s Bödörom. Presne pred rokom, v apríli 2017, prišiel zavraždený novinár Ján Kuciak so zisteniami, že policajný prezident Tibor Gašpar si prenajal kanceláriu v Nitre u Norberta Bödöra. Budova sídli na Kupeckej ulici a Bödör k nej podľa Kuciaka prišiel za pochybných okolností.
V júni 2009 ju mesto zamenilo s Bödörom za priemyselný objekt. Na budovu mal pritom predkupné právo štát, mesto mu ju však neponúklo a ani nevypísalo verejnú súťaž. Nitrianska mestská časť Staré mesto ale výmenu neschválila, pretože jej cena sa jej zdala podhodnotená. Hodnota Bödörovej nehnuteľnosti mala byť zase nadhodnotená. Posudky na obidve budovy dal vypracovať Bödör, ktorý za mestskú budovu doplatil pol milióna eur.
Zámenu hneď po schválení napadol prokurátor, no polícia prípad nakoniec odmietla s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
