BRATISLAVA - Najvyšší súd SR vytýčil na koniec novembra pojednávanie v kauze Transpetrol. V nej vo februári 2015 vyniesol rozsudok Špecializovaný trestný súd a za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom odsúdil Ignáca I. a jeho spoločníka Jána H. Ignácovi I. vymeral trest 11 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupiny a trojročný ochranný dohľad. Jánovi H. udelil súd trest päť rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka vyhlásil po rozhodnutí súdu, že išlo o bezprecedentný a premyslený útok na majetkové záujmy spoločnosti, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam. V žiadnom prípade takéto konania nie je možné tolerovať a tomu zodpovedá aj rozhodnutie súdu, podčiarkol. Sudca zdôraznil, že obaja úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác I. podľa súdu nekompromisne sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochybuje, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú, zdôraznil vo februári minulého roka sudca Špecializovného trestného súdu.
Muži predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva, a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania bolo, že na majetok Transpetrolu boli vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené. Podľa súdu hrozba škody na majetku Transpetrolu bola reálna a išlo o celkovú škodu vyše 13 173 000 eur.
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie. V súčasnosti sa v prípade tohto pojednávania čaká na vypracovanie znaleckého posudku.
