BRATISLAVA - Vláda považuje za neprijateľnú sťažnosť predsedu najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorou chce na Európskom súde pre ľudské práva vysúdiť od Slovenska 150-tisíc eur za to, že bol disciplinárne potrestaný.
Ústavný súd ho 29. júna 2011 potrestal znížením funkčného platu o 70 percent na obdobie jedného roka za odmietanie kontroly rezortu financií na najvyššom súde.
Harabin potom v septembri 2011 podal sťažnosť, ktorú ESĽP prijal na prednostné prerokovanie. Vláda sa k nej po výzve súdu z januára 2012 vyjadrila 9. marca, pričom ju namietla ako neprijateľnú z dôvodu zneužitia práva na podanie sťažnosti. "Máme za to, že sťažovateľ zavádza európsky súd v kľúčových otázkach," vyhlásila štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková. Podľa nej Harabin súd zavádzal o právnej úprave, ktorá platí pre disciplinárne konanie proti predsedovi NS SR. Sťažovateľ podľa vládneho stanoviska zámerne zamlčal skutočnosť, že jednoinštančnosť (nemožnosť odvolať sa vyššie) v tomto prípade upravuje priamo ústava.
Harabin podľa vlády zavádza európsky súd v súvislosti s rezolúciou Európskej asociácie sudcov zo 4. septembra 2011, v ktorej vyjadrili obavy z reformy slovenskej justície, že zmeny vedú k zvýšeniu vplyvu výkonnej moci na súdnu moc. Podľa vládneho stanoviska Harabin ako sťažovateľ zamlčal, že tvrdenia v rezolúcii sa nezakladajú na skutočnom stave a vychádzajú zo zjavne nepravdivých skutočností.
Štátna tajomníčka spomenula aj ďalší záver vládneho stanoviska, podľa ktorého Harabin zavádza súd aj v tvrdení, že má stály názor na to, či vpustiť alebo nevpustiť kontrolu rezortu financií na súd. Vláda tvrdí, že Harabin v roku 2009 rešpektoval zákonné povinnosti o finančnej kontrole a vnútornom audite a prijal opatrenia na nápravu nedostatkov zistených vládnych auditom - ministerstvu financií predložil písomnú správu o ich splnení. V roku 2010 ďalšiemu pripravovanému auditu už bránil s tvrdením, že naň MF nemá na súde právomoc. "Vláda zastáva názor, že sťažovateľ zneužíva Dohovor za tým účelom, aby zamedzil kontrole zo strany ministerstva financií a nevyužíva ho pre domáhanie sa jeho legitímnych práv," dodala Kolíková. Okrem spomínaných výhrad kabinet považuje sťažnosť aj za zjavne nepodloženú - Kolíková odmieta Harabinove argumenty o svojvôli rozhodnutia ÚS, resp. nestrannosti ÚS. "Európsky súd by ich mal zamietnuť," tvrdí Kolíková. ESĽP teraz pravdepodobne dá priestor na vyjadrenie Harabina k námietkam vlády.
V histórii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nikdy nebola prednostne prijatá sťažnosť, ktorá by bola neskôr označená "za neprijateľnú z dôvodu zneužitia práva na podanie sťažnosti", ako to zavádzajúco tvrdí dočasne poverená vláda Ivety Radičovej. Konštatoval to v reakcii predseda NS SR Štefan Harabin. "Vyzývam preto podpredsedníčku Gorilej strany pani Luciu Žitňanskú a obhajkyňu teroristov pani Kolíkovú, aby verejne sľúbili, že prehru za ich politické pomsty spoločne zaplatia zo svojho a nehodia to na občanov," dodal.
Na Harabina podala ministerka spravodlivosti štyri disciplinárne návrhy, o troch sa ešte nerozhodlo. "Vnímam to ako porušenie práva na spravodlivý proces vôbec, pretože konanie Ústavného súdu SR je úplne nepredvídateľné," myslí si Kolíková s tým, že ÚS prerušuje konanie v prípadoch, ktoré zákon nepredvída. Spomenula aj disciplinárny návrh, ktorý podala ministerka Lucia Žitňanská na Harabina za neodvolanie sa NS SR v prípade diskriminačných žalôb. Podľa jej slov ÚS v tomto prípade za osem mesiacov neurobil vôbec nič. Pri poslednom disciplinárnom návrhu, ktorý je za viacero skutkov a Harabinovi hrozí strata talára, dávali aj návrh dočasne pozastaviť mu výkon funkcie predsedu NS SR, o čom mal ÚS rozhodnúť do 10 dní. "Ústavný súd do štyroch mesiacov ani neprijal túto sťažnosť, ani nerozhodol o tejto veci," pripomenula štátna tajomníčka, podľa ktorej "takéto konanie má zjavné znaky prieťahov".
Ministerstvo financií by sa malo podľa Kolíkovej aj v budúcnosti dožadovať uskutočnenia kontroly na NS SR a rovnako aj disciplinárnej zodpovednosti voči predsedovi súdu. "Ak porušuje svoje povinnosti, je povinnosťou aj budúceho ministra spravodlivosti podať disciplinárny návrh," vyhlásila Kolíková s tým, že to tak je, keďže doteraz sa kontrola neuskutočnila.
Harabinova žaloba má 52 strán a výhrad je v nej viacero. Harabin namieta, že o ňom rozhodovali aj zaujatí sudcovia, verdikt sa nedá preskúmať, krátenie platu o 50 637 eur za rok je neprimerané a nemal sa kam odvolať. V sťažnosti píše, že sa stal obeťou svojvoľného, politicky motivovaného a diskriminačného postupu. Žiada späť 50-tisíc eur, o ktoré trestom prišiel, a odškodné 100-tisíc za morálnu ujmu. Ústavný súd prerušil pre konanie v Štrasburgu len jedno konanie o disciplinárnom návrhu voči Harabinovi, ktoré podala ministerka spravodlivosti v novembri 2010.
Ústavný súd má na stole ešte aj ďalšie dva návrhy na disciplinárne potrestanie Harabina - za nekonanie proti antidiskriminačným žalobám sudcov a zmeny v senátoch, ktoré zostávajú otvorené. Harabinovi za ne hrozí strata talára. Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková však pre TA3 pripustila, že nový minister by po voľbách mohol disciplinárne návrhy proti Harabinovi stiahnuť, má na to plné oprávnenie.
