BRATISLAVA – V roku 2010 bol 30. august mimoriadne pochmúrny. Studený vietor a zatiahnutá obloha boli akoby predzvesťou niečoho zlého. Scenár, aký sa v ten deň odohral v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, ale nečakal nikto. Ani po deviatich rokoch sa nedá zabudnúť. Smutnou spomienkou sú aj diery po guľkách, ktoré dodnes zdobia novinový stánok. O život vtedy prišlo osem ľudí.
Marcel mal v tom čase 20 rokov. Ráno pre neho začalo klasicky. Vyvenčil psa, na balkóne si doprial cigaretku. No zrazu jeho pozornosť upútali čudné zvuky, aké dovtedy počul len vo videohrách a vo filmoch. Neváhal, chcel zistiť, čo sa deje.
Od kamaráta sa dozvedel, že za bytovkou je postrelený muž. Okamžite teda bežal na pomoc. Na ulici vyčíňal Harman s modrými slúchadlami na ušiach a so samopalom v ruke.
Pozrel do očí smrti
Mladík vtedy ale nevedel, čo sa vlastne deje. Vybavovanie účtov alebo útok šialenca, ktorý bude strieľať po všetkých navôkol? Vzduchom svišťali guľky. „Vykúkali sme spoza rohu a čakali na moment, aby sme mohli prebehnúť na druhú stranu. Keď sa otočil (strelec, pozn. red.) chrbtom k nám, tak sme s kamarátom Peťom prebehli za dom a išli za postreleným,” opísal.
Zranený muž ležal v kaluži krvi, mal viacero strelných rán, nevedel hovoriť, chrčal. Dvojica sa ho snažila upokojiť a nájsť pomoc. Neskôr sa však dozvedeli, že zraneniam aj napriek ich snahe podľahol.
Zvuk sirén
Marcel si v daný moment pod tlakom okolností nepripúšťal, že by aj on mohol utrpieť zranenia. „Neuvedomoval som si, že mi môže ísť o život,“ povedal. Keď ale počul sirény policajných áut a sanitiek, vydal sa za zvukom, ktorý mal byť akousi záchranou a vykúpením. No konanie záchranných zložiek ho prekvapilo.
Záchranári podľa neho nevedeli, čo si môžu dovoliť a čo majú robiť. Všetci údajne čakali na svojich miestach. „Oni sa za tým človekom nechystali. Pre mňa to bolo zdrvujúce. Niečo sa v uliciach deje a všetci stáli, nikto nič nerobil,“ spomínal na rušné chvíle svedok drámy, ktorý chcel jednoducho nájsť pomoc pre raneného muža.
A ako v tej chvíli reagovala polícia? Marcel si myslí, že o rýchlosti ich zásahu by sa dalo polemizovať. „Len ja som tu s kamarátom pobehoval 30 minút,“ vysvetlil s tým, že to dodnes vníma tak, že medializované informácie sa od reality líšili.
Pred očami mal kamaráta, bol celý od krvi
Keď sa Marcel v zhone snažil sanitárom vysvetliť, kde videl zraneného muža, nasledoval ďalší šok. Pozrel sa cez rameno a zahliadol svojho kamaráta. „Tiež schytal guľku, náhodne doma na balkóne. Bežal postrelený, celý krvavý. Vtedy sa mi zahmlilo pred očami,“ priznal. V zúfalstve schmatol záchranára a povedal mu, že tu umierajú ľudia, nech niečo robí. „No nikto nič nerobil,“ zopakoval. Jeho zranený kamarát dobehol k záchranke po svojich.
Po desivom pohľade na známeho, ktorý má dodnes pred očami, sa napokon Marcel rozhodol ísť domov. Bol tam asi 15 minút. Aj napriek tomu, že ho rodina žiadala, aby už nikam nešiel a zostal v bezpečí, vrátil sa von. Sám netuší, či sa pod jeho riskantné správanie podpísal adrenalín alebo akási túžba pomôcť.
Kukláči a dav ľudí
Marcel nás previedol trasou, kde sa odohrala krvavá dráma. Zastal pri križovatke, vzdialenej len pár desiatok metrov od miesta, kde napokon poslednýkrát vydýchol Harman. Spomína si na to, že uvidel kukláčov a dav ľudí na druhej strane cesty. Policajti sa podľa neho nesnažili dostať zvedavcov do bezpečia. Mal pocit, že spočiatku sa sústreďovali na pátranie po možnom komplicovi. Ako sa však ukázalo neskôr, neexistoval.
Nič netušiaci ľudia podľa neho navyše poriadne riskovali, keďže vôbec nemali potrebu sa ukryť. Nepresvedčili ich ani výstrely ozývajúce sa sídliskom. Niektoré guľky pritom skončili až na druhej strane cesty v stene či v dopravnom značení. „Drvivá väčšina sa proste prizerala, zaujímala sa o to, čo sa deje, kde sa to deje. Vôbec ich ale netrápilo, že vonku niekto niekde strieľa, že môžu dostať guľku,“ opísal.
Zoči-voči strelcovi
Svedok celej udalosti upozornil aj na to, že obetí mohlo byť viac. Jeho známy, ktorý pracuje pre poruchovú službu ako vodár, sa totiž ocitol zoči-voči rozzúrenému útočníkovi. Ten však na neho nevystrelil. Prečo? Muž, ktorý mu hovoril o desivom zážitku, totiž strelcovi v minulosti pomáhal s opravou v jeho byte.
V deň, keď došlo k streľbe, sa muž vracal s manželkou z nákupu. No s taškami v rukách ich pred bytovkou zastihol strelec. "Zbadal ich, namieril na nich, a asi si nejakým pudom sebazáchovy zapamätal si toho človeka, že mu pomohol s tou vodou. Namieril na nich a poslal ich kadeľahšie, lebo že zastrelí aj ich," opísal Marcel. Dvojica okamžite pustila tašky a bežala preč.
Deň PO
Deň po tragickej streľbe nenasledoval vytúžený pokoj. „Na druhý deň niekto nahlásil bombu, takže sa to tu zase uzavrelo. Deň na to, niekto napísal na stenu domu niečo ako "ďakujeme, pán Harman", čo nepochopím dodnes. Nikto by nemal takto zomrieť. Keď má niekto odísť, tak má odísť normálne. Keď niekto takto zahynie, tak predsa si z toho nebudeme robiť dobrý deň,“ opísal Marcel a poznamenal, že rodina, ktorú Harman popravil, nepatrila k tým s práve najlepšou povesťou.
Kedy si však vôbec uvedomil, čo sa stalo? Udalosti si podľa jeho slov pospájal až na druhý deň. Aj po rokoch si je však istý, že ak by sa ocitol v podobnej situácii, zakročil by.
Poprava rodiny
K prestrelke v bratislavskej Devínskej Novej Vsi došlo 30. augusta 2010 približne o 10. hodine dopoludnia. O život prišlo osem ľudí, vrátane strelca Ľubomíra Harmana. Ten najprv v byte zastrelil päťčlennú rodinu. Zahynuli tri ženy, jeden muž a dieťa. Potom v krvavom vyčíňaní pokračoval. Ďalší člen rodiny prišiel o život pri vchode do domu. Obrovské nešťastie mala žena, ktorú páchateľ zasiahol náhodne na balkóne. Jej telo objavili až pár hodín po zneškodnení strelca. Až 15 ľudí utrpelo pri incidente zranenia. V nemocnici skončil aj jeden z policajtov.
Po Harmanovi polícia vypálila 15 striel. Jedna jediná vystrelená zo samopalu zasiahla páchateľa do hrude. Jeho motív je však dodnes otázny. Predpokladá sa, že k činu ho viedli spory s rodinou, ktorú popravil. Vzhľadom na to, že mal pri sebe hotový arzenál, je však možné, že aj jeho ďalšie vyčíňanie bolo naplánované. Či to tak bolo, alebo išlo o skrat, sa nik nedozvie. Harman si tajomstvo odniesol do hrobu.