BRATISLAVA/SABINOV - Senát prešovského okresného súdu v utorok v sabinovskej väznici rozhodol o podmienečnom prepustení Mikuláša Varehu. Uložil mu skúšobnú dobu v trvaní šiestich rokov a povinnosť nosenia monitorovacieho náramku. Zároveň mu zakázal opustiť územie Slovenskej republiky. Uznesenie nie je právoplatné, keďže prokurátor podal sťažnosť. O prípade bude rozhodovať krajský súd.
Uložil mu skúšobnú dobu v trvaní šiestich rokov a povinnosť nosenia monitorovacieho náramku. Zároveň mu zakázal opustiť územie Slovenskej republiky. Uznesenie nie je právoplatné, keďže prokurátor podal sťažnosť. O prípade bude rozhodovať krajský súd.
"Súd postupuje v duchu litery zákona. Všetky správy, celé hodnotenie, ako aj zmysel zákonodarcu smeroval k tomu, aby sa slovenské väznice viac-menej vyprázdnili. Všetci, čo spĺňajú podmienky, pokračujú v treste, aj keď iným spôsobom, pretože obmedzenia, ktoré súd uložil, ako dohľad a náramok, sú ešte viac obmedzujúce, ako keď je človek zavretý v útvare," povedal po pojednávaní Varehov obhajca Jozef Onďák. "Teším sa z toho, že sudca ho prepustil, pretože má už odsedené dve tretiny a podmienka je polovica. Takže už je načase, aby išiel na slobodu. Prokurátor by mohol prihliadnuť na to, že dve tretiny má odsedené, je prvotrestanec a ešte aj bývalý policajt," uviedla družka Varehu Daniela Bodnárová.
Zemplínskeho veľkopodnikateľa zdržali v roku 2011 a odsúdili ho za trestné činy skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného. Svojím konaním pri fiktívnych obchodoch medzi jeho firmami spôsobil ujmu veľkého rozsahu za približne 57 miliónov eur.
Keďže Vareha neuhradil peňažný trest 100 tisíc eur, po odpykaní pôvodného 11-ročného trestu by mal stráviť za mrežami ešte jeden ďalší rok. Pôvodný rozsudok Špecializovaného trestného súdu v kauze potvrdil vo februári 2014 Najvyšší súd SR.
Pán Zemplína opätovne žiada o obnovu konania: Odsúdený Vareha sa cíti byť ukrivdený
Veľké množstvo firiem
Obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Varehu vinila z fiktívnych obchodov medzi jeho firmami, ktorými mal štát poškodiť o 58,1 milióna eur. Zemplínsky veľkopodnikateľ figuroval ako konateľ a spoločník v 77 firmách a 11 z nich medzi sebou nakupovalo a predávalo štepné púčiky jabloní a lykožrúty v obrovskom objeme viac ako 55 miliónov euroočiek (štepov) a viac ako 414 miliónov kusov lykožrútov.
V čase súdneho procesu Vareha presviedčal senát, že lykožrút nie je škodca, ale biologické krmivo. Kŕmili vraj ním bažanty, pštrosy a ryby. Prokurátor argumentoval, že „také množstvá sa u nás ani nevyskytujú a sú neobchodovateľné". Tvrdil tiež, že k žiadnemu biznisu reálne nedošlo, iba papierovo. Vareha svoju vinu popieral.
Ako to bolo
1998
Vznik firmy Galafruit & Co, bez Varehu. Firma bola spájaná s vtedajším ministrom pôdohospodárstva Petrom Bacom.
2004
Rozšírenie podnikania Varehu v drevárstve, ovocinárstve, vinárstve i v živočíšnej výrobe. Niektoré firmy skrachovali. Ponúkaním práce si získal obdiv verejnosti na Zemplíne.
2007
Polícia podala podnet daňovému úradu, aby vyšetrili podozrivé aktivity Varehu
2008
Odkúpenie rozdeleného zostatku Galafruit & Co Varehom.
2011
Mikuláša Varehu zatkli.
2013
Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici dáva Mikulášovi Varehovi za daňové podvody trest väzenia na 11 rokov.
2015 - Zvýšenie trestu o ďalší rok.
2016 - Vareha si vypýtal od štátu odškodné 300 miliónov eur.