BRATISLAVA/HRUBOŇOVO - Funguje v tichosti, ľudia sú bezmocní a štátne inštitúcie mlčia alebo sa od neho dištancujú. Reč je o Rozhodcovskom súde Royal Development so sídlom v Hruboňove. Ide o neštátny súd, ktorý rozhoduje v prípadoch majetkových sporov vtedy, ak sa obe strany dohodnú na takomto postupe vopred. Na oprávnenie rozhodcu vydať rozhodcovský rozsudok je však potrebná rozhodcovská doložka vopred podpísaná oboma stranami. A tu vzniká problém.
Máte podobné skúsenosti s Rozhodcovským súdom? Napíšte nám na poskodeni@topky.sk
V minulom článku sme vás informovali o zvláštnych praktikách Rozhodcovského súdu Royal Develepment. Podľa ľudí, ktorí s ním majú skúsenosť, Rozhodcovský súd rozhoduje neprávom a v ani jednom prípade neexistuje Rozhodcovská doložka, ktorá je v tomto prípade potrebná.
O vyjadrenie sme žiadali aj ad hoc Rozhodcu Royal Developmentu Ing. Valacha. Na otázky neodpovedal, e-mail nám zaslal až po zverejnení článku a žiada v ňom ospravedlnenie.
Podivné praktiky a falošné zmluvy: Rozhodcovský súd oberá ľudí o majetky, nemá na to právo
"Uvedeným článkom ste hrubým a nezákonným spôsobom porušili moje občianske práva, zneužili ste moje osobné údaje a v rozpore s trestným právom ste dali priestor iným osobám na ohováranie a nabádanie na fyzické útoky, čo je prejav trestného činu podnecovania. Zároveň Vás žiadam o zverejnenie ospravedlnenia podľa textu, ktorý je v prílohe tohto e-mailu. O vykonanej náprave a ospravedlnení Vás žiadam ma informovať," napísal Rozhodca v e-maile.
Rovnaké prípady
Zaujímavosťou však je, že na náš článok reagovalo niekoľko ľudí, ktorí mali so spomínaným Rozhodcovským súdom, rozhodcom a aj advokátom, ktorý zastupuje všetkých žalobcov, rovnaké skúsenosti. Každý z nich odmieta, že by existovala nejaká Rozhodcovská doložka.
"Oni sa obrátia na Royal Development, tam im povedia, že musia prijať nové Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je aj Rozhodcovská doložka. No lenže potom sa tvária, že tá doložka tam bola od začiatku a na základe toho chcú rozhodovať aj veci, ktoré sa stali predtým," hovorí jeden z podnikateľov.
"Samozrejme, že som sa hneď obrátil na riadny súd, lenže až dnes, po niekoľkých mesiacoch, mi prišla nejaká odpoveď. Doteraz vôbec nekonali," dodáva. Okrem neho prišlo vyjadrenie z Okresného súdu Bratislava V v rovnaký deň ďalším trom ľuďom, ktorí čakali niekoľko mesiacov. Avšak za ten čas, čo vec stojí na súde a nikto nekoná, Royal Development koná až podozrivo rýchlo.
Podľa zákona má každý právo vyjadriť sa k žalobe do 15 dní, rovnako aj spraviť opatrenia. Royal Development má však odbernú dobu zásielok len 5 dní, čo je mimoriadne krátky čas na to, aby si zásielku prevzali alebo sa oboznámili so žalobou a stihli spraviť potrebné kroky.
Neexistujúca doložka
Vo všetkých prípadoch sa uvádza, že neexistuje Rozhodcovská doložka, na základe ktorej by bol Rozhodcovský súd Royal Development oprávnený konať. Podobne to bolo aj v prípade trenčianskej COOP Jednoty, V tomto prípade ide o opačný spor, a teda, peniaze Royal Development nevymáhal, ale ich "stopol".
Ide o spor z roku 2010, kedy spotrebné družstvo COOP Jednota v Trenčíne uzavrelo zmluvu o diele s firmou ASO plus, s.r.o. Na základe tejto zmluvy začala firma ASO plus rekonštruovať predajne v okolí Trenčína. Práce sa vykonali, no zaplatené neboli. Po niekoľkých prieťahoch a súdnych sporoch, museli firmu ASO plus, s.r.o. zatvoriť, pretože sa dostala do veľkých finančných problémov. Pohľadávku tak odkúpila faktoringová spoločnosť FACTORING GROUP.
"COOP Jednota Trenčín s.d. si u týchto ľudí (Royal Development, pozn. red.) zaplatila vydanie rozsudku proti našej spoločnosti. A to len preto, aby si v exekučnom konaní mohli započítať pohľadávku, keď sme začali COOP Jednotu Trenčín exekuovať. Išlo o 500.000 €," hovorí Ján Jelínek zástupca spoločnosti FACTORING GROUP.
Ako mnohí ďalší, aj Ján Jelínek uvádza, že Royal Development konal neoprávnene, pretože neexistovala žiadna Rozhodcovská doložka.
"Spoločnosť LC Invest, právny nástupca ASO plus, mala právo vyjadriť sa k žalobe do pätnástich dní. Zásielka, ktorú však tento súd spoločnosti LC Invest poslal, mala úložnú lehotu päť dní, v takom krátkom čase ju nebolo možné ani prevziať, ani sa oboznámiť s obsahom žaloby," opisuje Jelínek. Spor sa však ťahá až do dnešného dňa. "Chcem hlavne to, aby sa vedelo, ako ľahko tento Rozhodcovský súd oberie ľudí o majetky a doslova im zničí život," dodal Jelínek.
Ministerstvo sa dištancuje
S otázkami sme sa obrátili aj na Verejného ochrancu práv a rovnako aj na Ministerstvo spravodlivosti. Obe inštitúcie sa v tomto prípade od Rozhodcovského súdu dištancujú a tvrdia, že nemajú dostatočné právomoci, pričom sa odvolávajú na zákony, ktoré sú, zdá sa, v tomto prípade deravé.
"Čo sa týka rozhodcovského súdu, k tomu sa nevieme vyjadriť, pretože ide o súkromnoprávny subjekt. V exekučnom konaní sa ale účastník konania môže brániť podaním námietky proti exekúcii, príp. návrhom na zastavenie exekúcie. Ak je podozrenie, že advokát porušuje zákon, je možné podať podnet na disciplinárne stíhanie na Slovenskú advokátsku komoru. Ak je podozrenie z trestného činu, jeho vyšetrovanie má v kompetencii polícia a prokuratúra," napísala Michaela Pavelková z kancelárie verejného ochrancu práv.
Podobné stanovisko nám zaslalo aj Ministerstvo spravodlivosti. "Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kompetencie ministerstva sú ustanovené zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov," píše sa v stanovisku.
V zmysle ust. § 13 ods. 5 tohto zákona ministerstvo vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu kontrolu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, stálymi rozhodcovskými súdmi, rozhodcami a disciplinárnu právomoc nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.
"V zmysle cit. zákona nie je vo vecnej pôsobnosti ministerstva vykonávať kontrolu, dohľad nad rozhodcami, prípadne preverovať splnenie podmienok ustanovených zákonom o rozhodcovskom konaní pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu," dodáva Alexandra Szakálová z tlačového odboru Ministerstva spravodlivosti.
Exekučný súd nemusí skúmať správnosť
Ďalšou zvláštnou vecou v podobných prípadoch je aj to, že Exekučný súd v Banskej Bystrici vo veľkej miere povolí ich vykonanie. Podľa Szakálovej však nie je oprávnený skúmať správnosť exekúcií.
"Exekučný súd v Banskej Bystrici v exekučných konaniach začatých po 1. apríli 2017 posudzuje návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu podľa ust. § 53 a nasl. Exekučného poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje prípady, v ktorých súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Po začatí exekúcie môže exekučný súd skúmať exekučný titul tiež na návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Podotýkame však, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal," napísala Szakálová.
Jeden advokát
Vo všetkých spomínaných prípadoch vystupuje advokát Peter Bartoš, ktorý zastupuje prevažne žalobcov, ktorí sa obrátia na rozhodcovský súd Royal Development. Na miestne príslušnom Okresnom súde Bratislava V je verejne dostupných 9 Uznesení a v každom jednom je spomínaný advokát Peter Bartoš na strane žalovanej strany. Mnoho ľudí uvádza aj to, že spomínaný advokát si účtuje za mediáciu, pričom žiadna nebola vykonaná.
Vyjadrenie advokáta Bartoša prinášame v plnom znení a rozsahu.
"K Vašim otázkam uvádzam nasledovné. Naša advokátska kancelária sa okrem iného zaoberá aj vymáhaním pohľadávok, čiže nezaplatených faktúr a to prostredníctvom súdneho konania vedenom na všeobecnom súde alebo prostredníctvom rozhodcovského konania vedenom pred rozhodcovským súdom. Kde sa spor uskutoční, závisí predovšetkým od dokumentácie týkajúcej sa nezaplatenej pohľadávky a rozhodnutia klienta. Je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že na začiatku takéhoto sporu je dodanie tovaru alebo služby klientom, za ktoré klient žiada od svojho zákazníka peniaze, ktoré nedostal. Takisto je potrebné uviesť na pravú mieru, kto je v takomto dodávateľsko-odberateľskom vzťahu poškodený, respektíve ako uvádzate v článku, oklamaný. Či je to veriteľ ako dodávateľ výrobku alebo služby, ktorý legitímne očakáva úhradu za poskytnuté plnenie, alebo je to dlžník ako odberateľ, ktorý odmieta zaplatiť za dodaný tovar alebo službu a cíti sa ukrivdený, keď veriteľ žiada od neho úhradu dostupnými zákonnými prostriedkami. V prípade, že zákazník za dodaný tovar alebo službu nezaplatí, vznikne spor o zaplatenie zadržiavanej úhrady. Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívne riešenie takéhoto sporu. V podnikateľskom prostredí je preferované najmä z dôvodu rýchlosti, efektívnosti a nižšej nákladovosti takéhoto konania, pričom má dlhoročnú tradíciu ako u nás tak aj v zahraničí. Z týchto dôvodov je na mieste ho klientovi odporučiť. Nespokojnosť odberateľa s konaním pred rozhodcovským súdom je skôr logickým pokračovaním jeho konania súvisiaceho s riadnym neplnením splatného záväzku voči dodávateľovi. Predpokladom začatia rozhodcovského konania je rozhodcovská doložka alebo zmluva, ktorá vznikne buď podpisom zúčastnených strán najčastejšie v zmluve alebo aj na základe iných skutkových podstát predpokladaných zákonom o rozhodcovskom konaní. Čerpajúc zo zákona o rozhodcovskom konaní, z rozhodnutí súdnej praxe ako aj z odbornej literatúry k zákonu o rozhodcovskom konaní, je takýmto iným spôsobom uzatvorenia rozhodcovskej doložky skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán, alebo zmluva alebo písomná komunikácia strán obsahuje odkaz na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, prípadne rozhodcovská zmluva nie je namietaná v rozhodcovskom konaní. Preto možno oponovať názoru uvedenom vo Vašom článku, kde síce uvádzate, že autorom tohto názoru je advokát, avšak neuvádzate jeho meno, že „rozhodcovský súd však môže rozhodovať len na základe Rozhodcovskej doložky, ktorá je podpísaná obidvoma stranami“ a takisto názoru uvedenom vo Vašom článku, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe sfalšovaných zmlúv. Samozrejme nemožno opomenúť ani fakt, že v konkrétnom prípade súd posúdi platnosť rozhodcovskej zmluvy na základe vyššie uvedených skutkových podstát inak. Pokiaľ dlžník nesúhlasí s rozhodcovským konaním, zákon o rozhodcovskom konaní mu poskytuje dostatočné množstvo právnych prostriedkov, aby namietal právomoc rozhodcovského súdu, prípadne aby samotný rozhodcovský rozsudok napadol na všeobecnom súde. To znamená, že v takomto prípade vo výsledku rozhodne o povinnosti odberateľa, či má alebo nemá plniť na základe rozhodcovského rozsudku, štátny súd. Rozhodnutie rozhodcovského súdu nemusí byť konečné a definitívne. Naša advokátska kancelária zastupovala svojich klientov pred viacerými rozhodcovskými súdmi, či už to boli stále rozhodcovské súdy pred novelou zákona o rozhodcovskom konaní účinnou od 01.01.2017 alebo pred ad hoc rozhodcami. Dôrazne sa však ohradzujeme voči tvrdeniu uvedenom vo Vašom článku, že „Všetky firmy, v ktorých rozhoduje Rozhodcovský súd Royal Development, zastupuje advokát Peter Bartoš“. Nie je to pravda. Dôkazom sú súdne rozhodnutia týkajúce sa rozsudkov tohto rozhodcovského súdu verejne dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorých je zrejmé, že naša advokátska kancelária tieto spory nezastupovala a teda nezastupuje každého žalobcu, ktorý sa na daný rozhodcovský súd obráti. Takisto sme nezastupovali spor o pôžičku, ktorý uvádzate vo svojom článku, ale zastúpenie sme prevzali po roku od právoplatnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Zvýšený nápad sporov ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi nastal po avízovanej novele Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017, z ktorej bolo zrejmé, že veritelia budú mať povinnosť podávať návrhy na vykonanie exekúcie elektronicky, pričom jednou z osôb oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu dokumentov (rozhodcovských rozsudkov) z listinnej podoby do elektronickej podoby je práve advokát, ktorý je zároveň oprávnený poskytnúť klientovi právnu službu v podobe podania návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného sa rozšíril okruh klientov našej advokátskej kancelárie, pričom títo v rámci svojich obchodných vzťahov používali a používajú rozhodcovskú doložku a nevidíme dôvod do toho zasahovať. Vzhľadom na to, že tento text je konzistentný v celom jeho obsahu, dovoľujem si Vás požiadať o nevytrhávanie jednotlivých odsekov alebo viet z jeho kontextu, pretože môžu zásadne meniť podstatu danej problematiky. K Vašej otázke, že sa naša advokátska kancelária nepokúsila ani o mediáciu a účtuje si za ňu poplatky uvádzam, že je na dohode s klientom, aké úkony advokát v konkrétnej veci vykoná a vyúčtuje mu."
