BRATISLAVA - Krásne usmievavé dievčatko. Tak si malú Lucku (†5), ktorú pred troma rokmi postihol krutý osud, pamätá Zuzana, ktorá stihla dievčatko zvečniť na fotografii ešte skôr, ako ju nevlastný otec utýral na smrť. Po Lucke tak okrem pár hračiek ostala aj večná spomienka, ktorá ju bude ľuďom pripomínať ako vždy usmievavé dievčatko plné života. Správu priniesla Tv JOJ.
Zuzana spoznala Lucku vo februári 2009, zrejme len pár mesiacov predtým, ako ju surovým spôsobom zniesol z tohto sveta jej otčim. Spolu s matkou Alexandrou Hrotákovou ju pozvala na obed do reštaurácie, kde nič nenasvedčovalo tomu, že dievčatko doma trpí agresívne útoky nevlastného otca Juraja. Lucku sa jej dokonca podarilo zachytiť na fotografii, ktorá je zrejme poslednou večnou spomienkou na utýrané dieťatko.
"Ja som netušila, kedy sa stretneme, tak hovorím, dajte sa k sebe odfotím vás. Potom som odfotila aj malinkú," spomína Zuzana so slzami v očiach. Vtedy ani len netušila, že prvé stretnutie s dievčatkom bolo aj jej posledným. Len pár mesiacov po tom, v byte na Koceľovej 6 v bratislavskom Ružinove, Lucku na smrť utýral jej otčim Juraj Hroták. Agresor s pestrou kriminálnou minulosťou už sedí vo väzbe, kde môže za ohavný čin stráviť až 15 rokov.
Zuzana na stretnutí s Alexandrou a jej dcérkou Luckou nespozorovala nič podozrivé. Blonďavé dievčatko sa usmievalo od ucha k uchu a pôsobilo bezstarostne. Tak si aj Lucku, s ktorou sa osud nepekne zahral, bude Zuzana navždy pamätať. "To bolo jedno milé, krásne, usmievavé dievčatko plné života," spomína si.
Alexandru, ktorá telíčko dcérky spolu s manželom dlhé roky ukrývala v zanedbanom byte, Zuzana stretla aj o nejaký čas neskôr. Už však bez usmievavej dcérky. "Ona mi dosť nepríjemne odvrkla, že malá je u starých rodičov na východe, a že jej tam je lepšie," rozpamätáva sa. V tej chvíli už však Lucka bola zrejme mŕtva a jej telíčko zabarikádované v izbe.
S Luckou sa minulý týždeň vo štvrtok na ružinovskom cintoríne lúčili desiatky smútiacich spolu s jej biologickým otcom Milanom Luknárom. Ten si poslednú rozlúčku s dcérkou nemohol dovoliť a tak sa jej o dôstojný pohreb postarali cudzí dobrosrdeční ľudia. Na druhý svet ju odprevadili v snehovobielej truhličke pokrytej množstvom bielych kvetov a plyšových hračiek.
