BRATISLAVA - Sobotňajšia tragická streľba mestského policajta v Hurbanove, ktorý zastrelil troch Rómov a dvoch ďalších postrelil, je po každej stránke zlyhaním profesionála. Myslí si to renomovaný slovenský psychológ a súdny znalec Anton Heretik, ktorý sa zameriava najmä na posudzovania páchateľov násilnej trestnej činnosti.
"Policajti všeobecne, či už mestskí alebo štátni by mali byť vyberaní podľa toho, aby dokázali svoju agresivitu kontrolovať a ovládať," uviedol Heretik. Podľa jeho slov by ich mali v týchto schopnostiach aj priebežne trénovať a cvičiť, pretože ich práca je plná konfliktov. Na začiatku musí každý policajt prejsť psychologickým vyšetrením. "Otázkou je, či sú to - ako to bohužiaľ býva - jednorazové vyšetrenia pri vstupe, a potom už o ďalší psychologický stav tých ľudí sa málokto stará," dodal Heretik. Podľa jeho informácií ani štátni policajti nemajú pravidelné psychologické kontroly, nehovorí sa s nimi o nedokončených konfliktoch, nie sú priebežne trénovaní v zvládaní konfliktných situácií.
K motívom Hurbanovskej tragédie sa Heretik nechce predbežne vyjadrovať, lebo nepozná detaily. V prvom rade treba vylúčiť, či strelec nebol duševne chorý "čo sa dá len na základe znaleckého posúdenia jeho duševného stavu v čase trestného činu," upozornil Heretik. V prípade, že sa duševná porucha vylúči, tak potom treba hľadať motiváciu. "Tam to môžu byť nejaké osobné dôvody - to znamená nejaký dlhodobý osobný konflikt, ktorý má so skupinou poškodených alebo rolu môžu samozrejme hrať aj nejaké rasové motívy, ktoré bývajú v pozadí takýchto trestných činov," dodal. Pripúšťa, že aj osobný konflikt by mohol vyústiť do postrieľania obetí, lebo za ním bývajú chronické neriešené konflikty. O takomto pozadí v Hurbanovskom prípade by sa však teraz dalo iba špekulovať. Odpoveď na to, čo sa medzi páchateľom a obeťami dialo, môže dať len vyšetrovanie. "Dôležité budú aj výpovede obvineného, " poznamenal Heretik.
Hurbanovský prípad môže v očiach verejnosti pripomínať streľbu v Devínskej Novej Vsi z 30. augusta 2010.
Športový strelec Ľubomír Harman vtedy nelegálne upraveným samopalom postrieľal členov rómskej rodiny zo susedstva, pri streľbe na ulici zranil ďalších ľudí a náhodne zabil ženu v byte, až napokon po zranení policajtom otočil zbraň proti sebe. "To pozadie motívu - či hral rolu nejaký rasový motív, alebo či tam boli nejaké dlhodobé konflikty, ktoré súviseli s nejakým antisociálnym správaním poškodených osôb - to je otvorená záležitosť," hovorí psychológ. Potvrdzuje však, že držba zbrane zvyšuje riziko jej použitia. V praxi sa nezaznamenal trend radikálizácie riešenia konfliktov s Rómami tak, že daní ľudia siahajú po zbrani. Z času na čas sa však podľa Heretika vyskytujú prípady, keď nejaký človek tzv. "zoberie spravodlivosť do svojich rúk", keď má pocit, že štát si s ich problémom nevie poradiť.
Práve spomínaný prípad streľby v Devínskej Novej Vsi viedol rezort vnútra k návrhu sprísnenia zákona o zbraniach. Parlamentom napokon prešiel kompromisný návrh. Platnosť zbrojných preukazov sa napokon neskrátila na päť rokov, ale zostali platné 10 rokov ako v minulosti . Pravidelným vyšetreniam klinickým psychológom každých desať rokov sa musia od 1. mája 2011 podrobiť ľudia s právom nosiť zbraň pri sebe a športoví strelci. Do tejto kategórie spadajú SBS-kári, policajti s civilným zbrojným preukazom. Od jesene 2011 sa to týka aj príslušníkov ozbrojených zložiek so služobnou povinnosťou nosiť zbraň.
Držitelia automatických zbraní sa museli podrobiť prvému psychotestu do 30. apríla 2012. Ostatní držitelia zbrojných preukazov sa budú musieť testom podrobiť až pri vydaní nového. Ak sa držitelia zbraní s právom nosiť ju psychotestu nepodrobia, toto právo stratia, naďalej však zbraň budú môcť vlastniť. Vlastníci zbrojného preukazu nad 62 rokov bez práva nosiť zbraň, teda najmä zberatelia, sa psychotestom podrobovať nebudú.
