KOŠICE – Na 23 rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia odsúdil dnes Okresný súd Košice I Romana M. (19) z Košíc za vraždu mladého dievčaťa. Uznal ho vinným, že v auguste 2010 pri vodojeme v lesoparku v košickej mestskej časti Dargovských hrdinov brutálne zavraždil svoju 16-ročnú priateľku Martinu.
Podľa rozsudku obeti zasadil nezisteným nožom 14 bodných rán spôsobil jej aj ďalších 36 rezných poranení a nechal ju vykrvácať v kroví. Súd ako hlavné dôkazy proti obžalovanému prijal výpoveď jeho dvoch kamarátov. Obaja počas vyšetrovania aj na hlavnom pojednávaní vypovedali, že Roman M. im deň po vražde opísal, ako skutok spáchal a čo mu predchádzalo, a neskôr sa ich snažil ovplyvniť, ako majú svedčiť, aby mu neuškodili. Za nepochybne preukázaný súd považoval aj motív vraždy, ktorým bola pomsta za údajnú neveru.
Alibi, ktoré poskytli obžalovanému jeho rodičia, keď na pojednávaní tvrdili, že syn bol v inkriminovaný večer v byte, kde s nimi býval, súd odmietol ako neurčité a nepresné. Označil ich aj za účelové, a to preto, že dvom svedkom, dievčatám, ktoré prišli za obžalovaným v tom čase domov a zvonili pri bráne bytového domu, matka Romana M. oznámila, že nie je doma. „Žiaden rozumný dôvod, prečo by ho mala takto zatajovať, ak by bol doma, súd nezistil,“ povedal sudca.
Obhajca žiadal oslobodenie svojho klienta. Jeho hlavný argument bol, že žiadna zo 150 stôp zaistená kriminalistami pri obhliadke mŕtvoly a miesta činu nepreukázala spojitosť obžalovaného zo skutkom. Súd na to reagoval tým, že na uznanie viny postačuje aj rad nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelenú a logickú reťaz, a také podľa rozsudku v prípade predložené boli.
Roman M. v záverečnej reči povedal, že je nevinný. „Bolo to dobré dievča, bola moja priateľka a mal som ju rád. Nemal som žiaden dôvod jej ublížiť. Mám pocit viny len za to, že som ju neodprevadil. Ak by som to urobil, ešte by žila,“ povedal. Počas pojednávania priznal, že dievča v deň jej smrti nechutne ponižoval pred partiou rovesníkov, ale neskôr sa podľa neho udobrili a každý z nich išiel domov.
„Moje správanie voči nej nebolo vždy pekné, ale nie som vrah,“ hovoril. Znalkyňa zo sexuológie o ňom v posudku napísala, že má sklony k sexuálnej agresivite a uspokojuje ho dominantné správanie muža k žene. Odporučila preto jeho ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. V záverečnej reči sa k nej pripojil aj prokurátor. Súd obžalovanému liečenie neuložil, lebo podľa neho nezistil príčinnú súvislosť medzi zistenou sexuálnou deviáciou a spáchaným skutkom. Rozsudok nie je právoplatný. Obhajca Roman M. podal odvolanie, prokurátor sa na pojednávaní nevyjadril.
