So šikanou sa dnes nestretnete iba v škole či v práci zoči-voči agresorovi, šikanovať možno aj online. Vtedy ide o kyberšikanovanie, ktoré patrí k najzávažnejším ohrozeniam našich detí. Šikana tak vďaka moderným technológiám dostala novú podobu, no jej cieľ je rovnaký – ublíženie druhému.
Veď to bolo iba zo žartu
Deti si často ani neuvedomujú, že ide o šikanovanie či kyberšikanovanie. Vulgárne odkazy na sociálnych sieťach vnímajú ako neškodný žart. Potvrdili to aj odpovede školákov, ktorých sa eSlovensko o. z. v anonymnom prieskume pýtalo, či sa stretli s kyberšikanovaním:
- „Kradnutie profilov, to sa deje bežne. Dajú sa nájsť heslá cez google alebo je na to taký program, ktorý to vie zistiť. A potom odtiaľ píšem jeho kamošom a nadávam im...“
- „Raz sme si robili srandu zo spolužiaka. Nabúrali sme sa mu do profilu a potom sme za neho písali babe, čo sa mu páči.“
- „Napísala mi jedna baba, že čo som to zač, že mám zverejnené fotky na nejakom sexuálnom čete. Pozerala som si to, niekto tam dal moju normálnu fotku tváre a k tomu nejaké nahé fotky stiahnuté.“
- „Raz sme jednému učiteľovi založili skupinu na facebooku. On bol nový a bol taký divný. A potom sa postupne pridala celá škola a všetci sme si robili z neho srandu.“
- „Spolužiačky sa na vécku nafotili polonahé a poslali to spolužiakom, ktorí to rozposlali ďalej až to videla celá škola. Baby sa tak hanbili, že prestali chodiť do školy.“
Ľahšie je ublížiť online ako osobne
Sami opýtaní priznávajú, že na internete si najčastejšie „robia srandu z iných“ (59 %), vysmievajú sa alebo nadávajú niekomu (49,8 %) a fotografujú alebo natáčajú iných v trápnych situáciách, a potom to zverejnia (16,5 %).
Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takáto „neškodná zábava“ je však pre šikanovaného peklom, pred ktorým nemôže uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak obeť používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v kedykoľvek a kdekoľvek.
Dobrí kamaráti nemlčia
Ak sa deti stretnú s kyberšikanovaním, vo väčšine prípadov o tom nikomu nepovedia, hoci až 65, 4 % kyberšikanovaných vie, kto ich šikanuje. Najčastejšie ide totiž o niekoho, koho poznajú osobne z reálneho života. Ak sa zveria, tak najskôr kamarátovi (21,1 %). Vzdelávací projekt Kyberšikanovanie.sk preto apeluje najmä na kamarátov obete, aby sa nebáli zastať sa jej. Mnohokrát to celkom stačí na to, aby kyberšikanovanie prestalo. Ak to však nepomôže a nevedia si rady, nech sa zdôveria rodičovi či učiteľovi.
Viac informácií o tom, ako sa brániť voči kyberšikanovaniu nájdete na www.kybersikanovanie.sk
(Zdroj: Údaje sú z výskumu, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v spolupráci s eSlovensko, o.z.)
- reklamná správa -
