Šikanovanie v internetovom prostredí nie je virtuálne, jeho následky na obeti sú reálnejšie, ako by sme mohli pripustiť. Odhaľme ju skôr, ako stihne ublížiť!
Takmer v každej škole na Slovensku sa vyskytuje šikanovanie. Je to fakt, ktorý potvrdzujú všetky dostupné prieskumy a výskumy. Šikanovanie sa radí medzi najzávažnejšie ohrozenia detí a mládeže (spolu so šírením netolerancie, sexuálnym zneužitím, závislosťami). Je zaujímavé, že všetky tieto nástrahy tu boli aj pred príchodom internetu. Nové technológie priniesli len novú predponu „kyber-“. Obsah ale zostáva rovnaký - ublíženie človeku.
Internet a kyberšikanovanie
Kyberšikanovanie tak nie je novým javom, iba podobou javu starého, jednou z foriem šikanovania. Kvôli povahe internetu (dostupnosť a anonymita) má však vlastné špecifiká, ktorými sa vyznačuje:
Anonymita páchateľa: páchateľ sa cíti bezpečnejšie, je ho ťažšie odhaliť. U obete to vyvoláva väčšiu podozrievavosť, neistotu a strach – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.
Odľudštenie obete: tým, že páchateľ nie je vo fyzickom kontakte s obeťou, môže ľahšie oddeliť svoje konanie od skutočného človeka. Menej si uvedomuje, čo jeho správanie vyvoláva, dokonca ho môže považovať za neškodnú zábavu.
Prekonanie rozdielov: na kyberšikanovanie páchateľ nepotrebuje ani fyzickú silu, ani podporu skupiny. Môže tak ľahko zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete pre jeho autoritu alebo pozíciu netrúfol.
Kedykoľvek a kdekoľvek: kým klasické šikanovanie sa väčšinou viaže na jeden priestor, napríklad na školu alebo zamestnanie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. Obeť sa tak pred útokmi nemôže nikde skryť. Dokonca sa môžu diať aj v čase, keď sa ona sama nepohybuje na internete.
Rýchle a nekontrolovateľné šírenie: obeť častokrát ani nevie, kto všetko sa už o jej ponížení dozvedel, kde ju čakajú ďalšie posmešky a útoky.
Nepriame ubližovanie: po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Páchateľ používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie, zraňuje slovami, nie údermi.
Aj napriek týmto odlišnostiam sa kyberšikanovanie väčšinou nedeje vo vákuu, v striktne oddelenom virtuálnom priestore. Býva skôr reakciou na udalosti vo vonkajšom svete, súvisí s reálnymi vzťahmi. Vo väčšine prípadov, napriek anonymite, sa agresor a obeť poznajú, aj keď obeť nemusí tušiť, kto konkrétne jej ubližuje.
Čo všetko môže byť kyberšikanovanie:
Urážky a nadávky: v komentároch, v diskusiách pod fotografiami, videami alebo príspevkami, na nástenke na sociálnych sieťach, v emailových, četových a sms správach, telefonicky cez mobil.
Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa môže nabúrať do profilu obete, zmeniť heslo a následne profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti, len ak splní jeho podmienky. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete, jej osobná komunikácia alebo dôverné informácie o nej.
Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je tzv. happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.
Šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.
Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách.
Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil alebo webstránku, kde ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, môže jej vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.
Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete. Môže použiť aj kombináciu rôznych foriem psychického nátlaku – nepríjemné komentáre, obťažovanie esemeskami, emailmi a prezváňaním, tiež vyhrážanie, vydieranie, ohováranie medzi rovesníkmi, vyzvedanie informácií od ostatných, nabúranie sa do profilu.
Viac informácií o kyberšikanovaní a tom, ako sa voči nemu brániť, nájdete na www.kybersikanovanie.sk
Autori: Monika Gregussová, psychologička, Miro Drobný, odborník na prevenciu
