Ženy sú odjakživa vnímané ako slabšie pohlavie. Síce v dnešnej dobe emancipácie a rodovej rovnosti by sme o tomto vyjadrení mohli polemizovať, stále by sa dalo zhrnúť, že ich fyzická sila sa bežne nerovná tej mužskej. Aj preto sú možno oveľa častejšie obeťami rôznych násilných a sexuálnych útokov.
Prečo sa však nebránia? Prečo o tom nehovoria? Môžu si za to samé? Akoby toho nebolo dosť, niekedy sa im po tom všetkom nedostane potrebnej podpory, ale iba ďalších výčitiek a pochybností o tom, či sú v tom ozaj iba nevinne.
Aj muži majú svoje práva
Spomínané stereotypy v myslení ľudí už boli čiastočne naznačené. Máme sklony vidieť ženy ako nevinné obete a mužov ako brutálnych násilníkov. Nedá sa to však brať stopercentne.
„Nie každý muž má sklony znásilniť ženu idúcu po ulici, nieto ešte svoju kamarátku či spolužiačku. Spochybňovanie závažnosti znásilnení možno preto vnímať aj ako snahu mužov očistiť svoje meno. Tiež majú svoje práva a bolo by smutné, keby kvôli niekoľkým delikventom zavrhneme celú mužskú populáciu. Nie je však úplne šťastným riešením robiť to na úkor znásilnených žien tým, že sa ich skúsenosť spochybní alebo vykreslí ako ženská nerozvážnosť“, vyjadruje sa Katarína Vincová z internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.
Keď obete mlčia
Je malá pravdepodobnosť, že ženu idúcu po ulici zrazu napadne cudzí muž, ktorý ju brutálne znásilní. Samozrejme, aj takéto prípady sa stávajú a netreba si pred nimi zakrývať oči. Ukazuje sa však, že oveľa častejšie za znásilneniami, sexuálnym zneužívaním či obťažovaním stoja ľudia, ktorých obete dôverne poznajú. Je zvláštne, že napriek tomu, že obete od začiatku vedia o koho ide, to málokedy riešia s políciou. Čím to je, že nechcú páchateľa udať?
„Niekedy to môže byť spojené s nejakou náklonnosťou alebo súcitom s násilníkom. Hlavne v prípade, že je to nejaký príbuzný, priateľ, či známy sa dievčatá môžu cítiť dokonca i vinné za to, že ho nejakým spôsobom k tomu činu vyprovokovali. Inokedy je to práve strachom o vlastný život. Veľakrát sa za znásilnením skrývajú vyhrážky, vydieranie alebo čokoľvek, čím získa páchateľ nadvládu a moc nad nevinnou obeťou“, vysvetľuje Marek Madro riaditeľ poradenského portálu pre mladých IPčko.sk. „Zatĺkanie a zamlčiavanie môžu mať na svedomí i obavy z toho, že sa stretnú s odmietaním zo strany najbližších, ktorí im nemusia veriť“, pokračuje Madro.
Je ťažké brániť sa
Tisícky znásilnení ostali nepovšimnuté a obete sa s nimi vysporiadavajú po svojom. V niečom je to hrdinstvo, že dokážu žiť svoje životy ďalej bez toho, že by o tom niekomu povedali. V niečom sa im však ich desivé zážitky neustále vracajú a bránia im viesť ich obyčajný život. „Tak ako bolo ťažké brániť sa v danom okamihu, tak sa nevedia ubrániť pocitom viny a strachu ani roky po tom. Bežný človek si len ťažko vie predstaviť, čo sa deje v ich mysliach“, hovorí Katarína Vincová.
Na internetovú poradňu pre mladých IPčko.sk prichádzajú neraz i ľudia, ktorí v živote zažili sexuálne násilie. Prostredie internetu im ponúka dostatočné bezpečie, aby sa rozhodli urobiť prvý krok a o svojich zážitkoch niekomu povedali. „Možno sa to zdá byť málo, ale niekedy i vyrozprávanie vlastného svedectva dokáže uľaviť na duši. A čo viac, práve takíto ľudia môžu pomôcť i ostatným obetiam, aby sa nebáli hovoriť o tom, čo prežívajú. Preto veľmi ďakujeme za to, že jedna z nich nabrala odvahu a rozhodla sa prísť so svojím príbehom“, hovorí Madro Marek z IPčko.sk.
Internetovú poradňu pre mladých nájdete na www.ipcko.sk.
-reklamná správa-
