BRUSEL - Iracká vláda súhlasí s tým, aby jednotky Severoatlantickej aliancie zostali na územní Iraku. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na záver dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských krajín Aliancie.
Stoltenberg to oznámil v súvislosti s dianím, ktoré nastalo po tom, ako pri útoku amerického dronu prišiel pri bagdadskom letisku o život iránsky generál Kásem Solejmání a iracká vláda následne požiadala zahraničných vojakov, aby opustili územie krajiny. "Vláda Iraku nám potvrdila, že si želá, aby NATO pokračovalo vo výcvikových a poradenských aktivitách a vo zvyšovaní bojaschopnosti irackých ozbrojených síl," uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli. Dodal, že Aliancia zostane v Iraku iba tak dlho, ako si bude tamojšia vláda želať.
Výcviková misia NATO pod vedením Kanady sa začala v roku 2018 a zahŕňa okolo 500 vojakov. Misia bola začiatkom januára pozastavená po zabití Solejmáního, čo vyvolalo veľké napätie v celom regióne. NATO má v pláne presunúť stovky vojenských inštruktorov pracujúcich pre medzinárodnú koalíciu bojujúcu proti tzv. Islamskému štátu v Iraku do svojej výcvikovej misie v tejto krajine.
Misia NATO v Iraku, na rozdiel od aktivít medzinárodnej koalície pod vedením USA, nezahŕňa bojové operácie. Stoltenberg však neposkytol žiadne detaily o tom, koľko vojakov by sa mohlo pridať k doterajšiemu personálu výcvikovej misie, zahŕňajúcej viacero vojenských základní, ani o prípadných nových činnostiach, ktoré by mohla Aliancia ponúknuť v rámci svojho pozmeneného mandátu.
Iracká vláda má tri podmienky
Mandát výcvikovej misie NATO v Iraku platí aj naďalej a jej prípadné rozšírenie sa udeje len so súhlasom irackej vlády a parlamentu. Povedal to minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) po skončení dvojdňových rokovaní šéfov rezortov obrany NATO v Bruseli. Na prvom rokovaní ministrov obrany v roku 2020 sa podľa Gajdoša hovorilo aj o "zdieľaní spoločného bremena", čo znamená výdavky na obranu. Spojencov v tejto súvislosti informoval, že Slovensko plní svoj rozpočtový harmonogram a v roku 2024 dosiahnu výdavky na obranu dve percentá HDP, pričom vlani to bolo 1,72 percenta a z toho 46,1 percenta išlo na modernizáciu ozbrojených síl.
"Po prvé, mandát, ktorý vznikol na pozvanie irackej vlády, pokračuje ďalej. V prípade rozširovania úloh tejto misie je potrebné mať súhlas irackej vlády a parlamentu a tretia podmienka bola ohľadom riešenie bezpečnosti vojakov, kde sa iracká vláda zaviazala, že zaručí bezpečnosť vojakov, ktorí sú tam na výcvikovej misii," konštatoval slovenský minister.
Gajdoš pripomenul, že doteraz boli slovenskí vojaci na dvoch rôznych misiách v Iraku. Tá prvá, po dvoch rotáciách už ukončená, sa uskutočnila na pozvanie irackej vlády a obsahovala výcvik policajtov a špecialistov na opravy bojovej techniky. Druhá misia je už v rámci NATO pod velením Kanady a s mandátom, ktorý jej vlani dala Národná rada SR. "Plníme úlohy stanovené týmto mandátom, to je účasť na veliteľskej štruktúre, výcvikové akcie pre špecialistov, či už v oblasti odmínovania, alebo mechanizovanej pechoty," dodal Gajdoš. Slovensko má možnosť poslať do misie NATO v Iraku 40 profesionálnych vojakov na zabezpečenie výcviku, asistencie a poradenstva pre domáce ozbrojené sily.
Gajdoš zdôraznil, že jednotky NATO budú prítomné v Iraku dovtedy, kým to bude iracká vláda požadovať. "My uznávame suverenitu Iraku a irackej vlády — Slovenská republika aj NATO. V prípade, že by sa v budúcnosti jednalo o rozširovanie misie NATO, tak o to musí požiadať iracká vláda a bolo dohodnuté, že vláda to bude komunikovať s parlamentom. Pokiaľ budú obe zložky súhlasiť, bude sa pokračovať s rozšírením misie," spresnil šéf rezortu obrany SR.
