TEHERÁN - Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v stredu priznal, že vedenie krajiny Iráncom klamalo v dňoch, ktoré nasledovali po zostrelení ukrajinského civilného lietadla so 176 osobami na palube.
Informovala o tom agentúra AP, ktorá súčasne upozornila, že Zaríf je prvým vysokopostaveným predstaviteľom iránskeho režimu, ktorý označil za lož počiatočné tvrdenie iránskych úradov, že pád lietadla spôsobila technická chyba. Kým Zaríf počas návštevy v Naí Dillí prišiel s týmto priznaním, iránsky prezident Hasan Rúhání sa medzičasom v stredu prvýkrát od incidentu s ukrajinským lietadlom Západu vyhrážal.
Vo svojom televíznom vystúpení totiž varoval, že európski vojaci na Blízkom východe by sa mohli ocitnúť v nebezpečenstve po tom, ako tri krajiny Európskej únie spustili proces obvinenia Iránu z nedodržania podmienok zahrnutých v jadrovej dohode z roku 2015, zameranej na obmedzenie jeho nukleárneho programu. "Dnes je v ohrození americký vojak, zajtra by mohol byť v nebezpečenstve európsky vojak," varoval Rúhání.
Británia, Francúzsko a Nemecko spustili Rúháním kritizovaný mechanizmus na riešenie sporov zahrnutý v historickej jadrovej dohode s Iránom v čase, keď vzrástlo napätie medzi Západom a Iránom. Tento nárast napätia nastal po zabití vplyvného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního americkým dronom v Iraku a aj po tom, čo Teherán niekoľko dní po havárii dopravného lietadla ukrajinských aerolínií priznal, že boeing omylom zostrelil.
Zostrelenie lietadla i zahmlievanie a otvorené lží v súvislosti s okolnosťami tohto tragického incidentu vyvolali v Iráne koncom minulého týždňa vlnu protestov. Zaríf však v stredu ocenil iránsku armádu za to, že bola natoľko odvážna a včas prevzala zodpovednosť za incident. Vysvetlil, že on i prezident Rúhání boli o tom, že ukrajinské lietadlo bolo zostrelené raketou, informovaní až minulý piatok.
Podľa AP tento Zarífov výrok vyvoláva nové otázky o tom, akú moc má iránska civilná vláda v šiitskej teokracii. Iránska polovojenské revolučné gardy, ktoré ukrajinské lietadlo pred týždňom krátko po štarte z letiska v Teheráne zostrelili, totiž okamžite vedeli, že ich raketa zasiahla lietadlo. Revolučné gardy sa zodpovedajú iba najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu, ktorý by mal tento piatok - prvýkrát od vypuknutia najnovšej vlny protestov vyvolaných zostrelením lietadla - viesť tradičné modlitby.
Rúhání odmietol myšlienku novej "Trumpovej" dohody o iránskom jadrovom programe
Iránsky prezident Hasan Rúhání odmietol návrh na novú "Trumpovu dohodu" o jadrovom programe Iránu. Uviedol, že ide o čudnú ponuku a kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa za porušovanie sľubov. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters. Trump v utorok večer vyhlásil, že súhlasí s vyjadrením britského premiéra Borisa Johnsona, aby dohodu o iránskom jadrovom programe nahradila "Trumpova dohoda". "Predseda vlády Spojeného kráľovstva Boris Johnson vyhlásil: 'Mali by sme nahradiť iránsku dohodu Trumpovou dohodou,'" uviedol Trump na Twitteri. "Súhlasím!"
Johnson vyzdvihol v utorok Trumpa ako tvorcu skvelých dohôd a vyzval šéfa Bieleho domu, aby nahradil dohodu o iránskom jadrovom programe novou dohodou s cieľom zabezpečiť, aby Iránska islamská republika nezískala atómovú zbraň. Spojené štáty vyhlásili, že podporujú tri krajiny Európskej únie, ktoré v utorok spustili proces obvinenia Iránu z nedodržania podmienok zahrnutých v jadrovej dohode z roku 2015. "Plne podporujeme rozhodnutie troch štátov EÚ (E3) spustiť mechanizmus na riešenie sporu," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí vo vyhlásení. "Sme presvedčení, že tieto štáty sú oprávnené vyvíjať ďalší diplomatický a ekonomický tlak," dodal hovorca.
Británia, Francúzsko a Nemecko spustili mechanizmus na riešenie sporov zahrnutý v historickej jadrovej dohode s Iránom v čase, keď napätie medzi Západom a Iránom narástlo. Toto zhoršenie nastalo po zabití vplyvného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního americkým dronom v Iraku a aj po tom, čo Teherán niekoľko dní po havárii dopravného lietadla ukrajinských aerolínií priznal, že boeing omylom zostrelil. Spustenie mechanizmu na riešenie sporov zahrnutého v jadrovej dohode oznámili ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka. Aktivuje sa v prípade nedodržania podmienok uvedenej medzinárodnej zmluvy.
Trojica ministrov pripomenula, že európski signatári dohody (E3) a EÚ vyjadrili poľutovanie a obavy z rozhodnutia Spojených štátov vystúpiť z JCPoA a opätovne uvaliť sankcie na Irán a spresnili, že EÚ od mája 2018 pracovala na zachovaní jadrovej dohody, pričom zrušila všetky predošlé sankcie súvisiace s jadrovým programom Iránu. Únia s obavami sledovala rozhodnutia Teheránu, ktorý v máji 2019 začal postupne odstupovať od svojich záväzkov súvisiacich so zmluvou, a snažila sa iránsku stranu odhovoriť od tohto kurzu. K poslednému, v poradí už piatemu, oslabeniu záväzkov JCPoA došlo 5. januára 2020.
Štáty Perzského zálivu by mali zvážiť spoločný bezpečnostný mechanizmus, tvrdí Lavrov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva nalieha na štáty Perzského zálivu, aby zvážili vytvorenie spoločného bezpečnostného mechanizmu pre tento región. Taktiež uviedol, že je čas, aby sa svet zbavil jednostranných opatrení, ako sú sankcie. "Navrhujeme štátom Perzského zálivu, aby premýšľali o kolektívnom bezpečnostnom mechanizme... začali by s opatreniami na vybudovanie dôvery a vzájomným pozývaním sa na vojenské cvičenia," povedal Lavrov na bezpečnostnej konferencii v indickom Naí Dillí.
Podľa šéfa ruskej diplomacie sú problémom súčasného sveta jednostranné sankcie. "Takže 21. storočie je časom, keď sa musíme zbaviť akýchkoľvek metód v rámci medzinárodných vzťahov s pachuťou koloniálnych a neokoloniálnych čias. A sankcie, jednostranne uvalené sankcie, fungovať nebudú," dodal Lavrov. Agentúra Reuters pripomína, že po tom, ako Spojené štáty odstúpili od medzinárodnej dohody o jadrovom programe Iránu, uvalili naň opäť sankcie.
