PRAHA - Vo veku 92 rokov zomrela česká divadelná a filmová herečka, signatárka Charty 77 Vlasta Chramostová. Informovala o tom v nedeľu spravodajská televízia ČT24.
Vlasta Chramostová sa narodila 17. novembra 1926 v Brne, detstvo prežila v obci Skryje pri Moravskom Krumlove. V rokoch 1941-1945 navštevovala brnianske konzervatórium. Jej štúdium narušila 2. svetová vojna, počas ktorej bola "totálne nasadená" a musela pracovať v nemeckej továrni pri Brne, kde kontrolovala súčiastky nemeckých lietadiel. "Dúfam, že lietadlá aj vďaka mne padali," povedala herečka spomínajúc na toto obdobie života.
Po skončení školy od roku 1945 pôsobila v Slobodnom divadle v Brne. V rokoch 1945-46 hrala v Mestskom divadle v Olomouci, potom sa opäť vrátila do Brna, kde v rokoch 1946-49 pôsobila v Mestskom divadle. Od roku 1950 bola poprednou členkou Divadla na Vinohradech v Prahe až do roku 1970.
Syn zomrel pri autonehode
V roku 1950 sa Chramostová vydala za komunistického funkcionára Miloša Pavlinca, ktorý sa však stal obeťou čistiek počas procesov v 50. rokoch. Na Chramostovú, ktorá sa ocitla v zlej životnej situácii, naliehala Štátna bezpečnosť (ŠtB) a v roku 1957 ju prinútila k spolupráci. V roku 1962 sama vstúpila do komunistickej strany, ktorej členkou bola šesť rokov. Ďalšia osudová rana pre herečku prišla v roku 1963. Spolu so svojim štvorročným synom Konrádom havarovala v aute. Jej syn nehodu neprežil.
Na filmovom plátne sa Chramostová objavila prvý raz vo filme Velká příležitost (réžia K. M. Walló, 1949) o zväzákoch, ktorí budujú Trať mládeže. Už o rok neskôr stvárnila hlavnú úlohu vo vojnovej dráme Past, ktorú nakrútil Martin Frič. Objavila sa vo filme Probuzení (1959), v ktorom Jiří Krejčík predznamenal nástup tzv. novej vlny.
Veľké úlohy
Keď v roku 1965 nakrútil režisér Zdeněk Podskalský divácky úspešnú politickú satiru Bilá paní, zveril Chramostovej úlohu manželky hlavného hrdinu, úradmi šikanovaného kastelána v podaní Vlastimila Brodského. Ďalšia veľká rola prišla o tri roky v celkom inom žánri: vo filme Juraja Herza Spalovač mrtvol stvárnila takisto manželku hlavného hrdinu Karla Kopfrkingla — fanatického riaditeľa krematória, ktorého hral Rudolf Hrušínský.
V tomto období už Chramostová žila s kameramanom Stanislavom Milotom. Keď počas nakrúcania Spalovača mrtvol vnikli do Prahy sovietske tanky, spoločne nakrúcali dramatické udalosti v uliciach hlavného mesta. V roku 1969 komunistický systém zakázal Chramostovej pre jej politické postoje akúkoľvek umeleckú činnosť. Nemohla účinkovať vo filme, rozhlase ani v televízii.
Ilegálne predstavenia a Charta 77
Krátko ešte hrala v Divadle Za Branou. Jej zapojenie sa do česko-slovenského disentu vyústilo do tzv. bytového divadla v rokoch 1976-80. Ilegálne predstavenia, ktoré sa odohrávali v interiéroch bytov či kaviarní, takisto zaznamenával Stanislav Milota, s ktorým sa v roku 1971 zosobášili. V roku 1977 podpísala Chartu 77. V januári 1989 sa zúčastnila na spomienkovom akte za Jana Palacha, za čo bola podmienečne odsúdená na trest odňatia slobody.
Vlasta Chramostová sa aktívne zúčastnila na novembrových udalostiach v roku 1989. Tie zároveň znamenali jej veľký návrat medzi popredné osobnosti českej kultúry. Samotná herečka o tomto období povedala: "Prežila som tri životy. Prvý bol herecký, druhý disidentský a tretí bol životom návratov. Herecký trval od 15 do 44, disidentský ďalších 20 rokov. Teraz žijem návraty."
Psychiatria a obdobie návratov
Bola rehabilitovaná a nastúpila do Národného divadla, V roku 1992 sa je meno začalo skloňovať v súvislosti so spoluprácou s ŠtB. Zlomená herečka skončila ako už neraz vo svojom živote na psychiatrii. Túto ranu osudu prirovnala k tragickým momentom, keď prišla o syna a o divadlo.
Obdobie "návratov" však prinieslo Chramostovej aj úspechy. Napríklad úlohy vo filmoch Je třeba zabít Sekala (1998) a Kuře melancholik (1999), za ktoré bola nominovaná na Českého leva. Nomináciu jej priniesol aj posledný film, v ktorom účinkovala, Odcházení, ktorý v roku 2011 nakrútil Václav Havel na motívy vlastnej divadelnej hry.
Prezident ČR Václav Havel jej v roku 1998 udelil Rad T. G. Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Herečkin manžel, kameraman Stanislav Milota, zomrel 18. februára 2019. Spisovateľ Ludvík Vaculík o Vlaste Chramostovej napísal: "Jej život v tej zlej dobe, to bola vlastne veľká rola, ktorú jej nikto nenapísal."
