PRAHA – V piatok večer zomrel herec a dramatik Pavel Landovský. 78-ročný herec, dramatik, bývalý disident a signatár Charty 77 zomrel doma krátko po ôsmej večernej. Príčinou úmrtia bol infarkt myokardu. Krátko predtým sme všetci boli u neho, oznámila dnes jeho rodina.
"Na Lanďáka budem spomínať, kým budem nažive. Veľa sme toho spolu prežili a mali sa radi. Lanďák bol proste Lanďák - kam prišiel, bolo ho všade plno. Robili sme spoločne bytové divadlo a zažili mnoho vecí v disente aj po ňom. Je to pre mňa ťažká správa, ale bol už naozaj ťažko chorý a je mu teraz lepšie," povedala v reakcii na úmrtie Pavla Landovského herečka a chartistka Vlasta Chramostová.
Podľa herca a režiséra Jána Káčera bol Landovský geniálny herec, avšak bola to len čiastočka jeho osobnosti. "On bol géniom života, nadaným a veľmi talentovaným spisovateľom a pozorovateľom života. Mal veľkú fantáziu podopretú svojím životom, ktorý bol zdanlivo extenzívny, ale vlastne hlboko nežný a naozajstný. Lanďák bol génius, a ja sa bez neho ťažko zaobídem," povedal Káčer.
"Zostane mi tichá spomienka na skvelého herca a búrliváka, ktorý mal veľké zásluhy aj na veciach, o ktorých mnohí nemali ani tušenie. Bude chýbať, ale pre to, čo po sebe zanechal, sa na Pavla zabudnúť nedá," reagoval na smutnú správu herec Miroslav Donutil.
Landovský bol jedným z najobľúbenejších hercov 60. rokov. Narodil sa 11. septembra 1936 v Havlíčkovom Brode. Vyučil sa ako nástrojár, študoval priemyselnú školu a po neúspešných pokusoch o prijatie na DAMU začínal ako elév v mimopražských súboroch. Od polovice 60. rokov bol 11 rokov členom pražského Činoherného klubu. Veľkú popularitu mu ale priniesli predovšetkým filmové úlohy. Zahral si okrem iného v oscarovej snímke Ostro sledované vlaky alebo vo filme Markéta Lazarová. Nezabudnuteľné sú jeho role vo filmoch Svadba ako remeň alebo Utrpenie mladého Boháčka.
Naopak 70. roky priniesli Landovskému nútený ústup zo slávy. Okrem hercového odporu k nastupujúcej normalizácii k tomu prispel aj jeho zvyk hovoriť, čo si myslí. Priťažilo mu aj jeho dlhoročné priateľstvo s Václavom Havlom. Po tom, čo ako jeden z prvých podpísal Chartu 77, už mohol hrať len neverejne, napríklad v bytovom divadle Vlasty Chramostovej. S Havlom tiež nakrútil záznam jeho Audiencie. V roku 1978 ho komunistický režim donútil opustiť republiku. Žil v Rakúsku, kde sa stal členom súboru prestížneho viedenského divadla Burgtheater.
Do Prahy sa začal vracať po novembri 1989 a po skončení viedenského angažmánu sa do Čiech vrátil natrvalo. Hosťoval v Divadle Na zábradlí, v Činohernom klube aj v Národnom divadle. Aj po návrate z emigrácie stvárnil výrazné filmové úlohy, okrem majora Terazkyho v Čiernych barónoch z roku 1992 napríklad v snímkach Amerika, Cesta pustým lesom či Nejasná správa o konci sveta.
Landovský bol tiež autorom niekoľkých divadelných a rozhlasových hier, z nich najznámejšou je Hodinový hotelier. Režisér Josef Abrhám mladší o ňom nakrútil celovečerný dokument Hotelier, v ktorom sa Landovský opäť stretol so zakladateľmi a hercami pôvodného Činoherného klubu Jánom Káčerom, Josefom Abrhámom, Vladimírom Pucholtom a Libušou Šafránkovou. Film vznikal dva roky, premiéru mal vlani. Zmapoval snahu Jana Káčera o "vzkriesenie" Landovského, ktorej cieľom bolo práve nové naštudovanie spomínanej hry. Skôr než záznamom skúšok divadelného predstavenia sa však stal úvahou o uplynulom čase, o cene priateľstva a potrebe posledného veľkého činu.
