PRAHA - Vo veku 85 rokov zomrela dnes v Prahe prvá dáma českého filmu Věra Chytilová. Dnes to oznámila jej rodina, ktorá jej bola doma nablízku.
Chytilová upútala už svojimi školskými filmami Strop a Vrece bĺch. V roku 1966 excelovala slávnymi Sedmokráskami. Bola držiteľkou mnohých cien, vrátane francúzskeho Radu za umenie a literatúru, Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu, či štátnej medaily Za zásluhy.
Slovenskému divákovi môže byť známa vďaka dnes už legendárnej komédii Dědictví aneb kurvahošigutentag, ktorú režírovala.
Jej filmy, plné satirickej nadsádzky, neľútostne odrážajú stav spoločnosti a medziľudských vzťahov. Aj keď jej porevolučné zábery nedosiahli taký úspech, ako diela z predchádzajúcich rokov, aj v nich potvrdila svoju povesť kritickej, filozofickej a provokujúcej autorky.
V posledných rokoch sa táto filmárka venovala viac dokumentárnej tvorbe. Vadilo jej, že sa svet príliš nezmenil ani po páde komunizmu, že stále chýba súcit, morálka stojí na okraji záujmu spoločnosti. Keď Chytilová spomínala na minulý režim, povedala, že nemala problémy s mocou, to ona mala problémy s ňou, upozornila vo svojej autorizovanej biografii z roku 2010.
"Keď som s ňou hovorila naposledy, zdala sa byť chvíľami už na druhom brehu. Prestala viesť svoj osud," uviedla jej dlhoročná priateľka, filmová publicistka Eva Zaoralová.
"Stretnutie s ňou pre mňa zostalo nezameniteľné, neopakovateľné a nezabudnuteľné.Bol som nesmierne šťastný, keď ma oslovila prvý raz s Dědictvím a potom ešte niekoľkokrát. Ale úplne osudovo mi vstúpila do života, keď o mne nakrúcala dokument. Kedykoľvek mal ktokoľvek sklon zveličovať, uviedla ho na pravú mieru. A za to som jej vďačný," vyhlásil herec Miroslav Donutil.
Věra Chytilová sa narodila 2. februára 1929 v Ostrave, no na prelome 40. a 50. rokov sa presťahovala do Prahy. Pôvodne študovala architektúru, no po dvoch rokoch štúdium prerušila a začala pracovať ako kreslička, laborantka a manekýnka. Ako herečka debutovala v malej úlohe filmu Císařův pekař a pekařův císař (1951).
Za kamerou začínala na Barrandove ako klapka, postupne sa vypracovala na asistentku réžie. V rokoch 1957 až 1962 študovala na FAMU odbor filmová réžia, pričom ju prijali ako jedinú ženu. Jej spolužiakmi boli Jiří Menzel, Evald Schorm, Juraj Jakubisko a Jan Schmidt. Jej režisérskym debutom bola hraná stredometrážna snímka Kočičina (1960), o rok neskôr natočila absolventský film Strop.
Medzi jej najznámejšie snímky patria Ovoce stromů rajských jíme (1969), Hra o jablko (1976), Panelstory aneb jak se rodí sídliště (1979), Kalamita (1981), Vlčí bouda (1986), Šašek a královna (1987), Kopytem sem, kopytem tam (1988), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992), Pasti, pasti, pastičky (1998), Vyhnání z ráje (2001) a Hezké chvilky bez záruky (2006). Nakrútila aj mnohé dokumentárne filmy, napríklad Praha - neklidné srdce Evropy (1984), Trója v proměnách času (2003) alebo Pátrání po Ester (2005).
V roku 1992 získala francúzsky Rad za umenie a literatúru, o šesť rokov neskôr českú štátnu medailu Za zásluhy. V roku 2001 jej udelili Českého leva za dlhoročný umelecký prínos. Bola členkou Európskej filmovej akadémie a na FAMU vychovala niekoľko generácií filmárov.
