10 °C
BRATISLAVA - Kristína Svarinská je jednou z najobľúbenejších herečiek na Slovensku. Jej talent, krása a charizma si podmanili mnohých divákov. Hoci pôsobí silne a vyrovnane, aj ona si v živote prešla obrovskou stratou, ktorá jej navždy zmenila pohľad na svet. A práve teraz prišiel ten čas, takmer 11 rokov po smrti maminy, kedy sa Kristína rozhodla otvoriť svoju dušu a prehovoriť o bolesti, ktorú v sebe dlho skrývala.
Kristína vyrastala v milujúcej rodine, kde mala pevné zázemie. "Mama pre mňa symbolizovala taký ten poriadok v domácnosti, rešpekt...," začína svoje rozprávanie herečka a vráti sa v myšlienkach do detstva: „Vždy som sa cítila milovaná.“ Keď mala 14 rokov, jej rodičia sa rozviedli a otec sa odsťahoval. Pre mladé dievča to bola obrovská rana. "Myslím si, že mamina bola z toho veľmi nešťastná. Bolo to pre mňa veľmi určujúce v tom, že som začala trošku rebelovať. Ja som občas aj blicovala, ale nikdy to nebolo poznať v škole. Vedela som vyhodnotiť, že okej teraz si trošku porebelujem a potom sa vrátim na zem. Ale niekedy sme si robili veľké naprieky, ja som vedela byť veľmi drzá." Napriek všetkým pubertálnym rozporom mala Kristína svoju mamu nesmierne rada a netušila, že ju osud tak kruto pripraví o jej najbližšieho človeka.
V októbri 2014 jej mamička Elena († 50) náhle zomrela. Pre mladú Kristínu to bol absolútny úder. "Z nejakého toho traumatického šoku sa mi zasekla sánka. Nevedela som hýbať s tvárou a rozprávala som cez zuby." Jej telo reagovalo na obrovskú bolesť spôsobom, ktorý si sama nedokázala vysvetliť. Najhorší moment v jej živote prišiel, keď musela svoju mamu pochovať. "Prišli z pohrebného ústavu a ja som vyberala nejaké šaty a stál tam taký pán, ktorý mi hovoril, že vy ste strašne silná, ja vôbec neviem, akoby som to celé zvládol. A ja som reagovala: No viete, to sa tak tie veci v živote človeka dejú. Ja som bola úplne... nasadila som asi nejaký zvláštny autopilot, že som to vôbec nevedela spracovať, čo sa udialo. Proste som len bola."
Samotný pohreb už má Kristína v podstate v hmle. Spomína si len na to, že samu seba dookola presviedčala, že nesmie plakať, pretože ešte nie je ten správny čas. "Pre mňa ten moment byť tam a pochovávať mamu bol vlastne tak intímny, že mám pocit, že som ani nevnímala, že sú tam ľudia. Pamätám si, že som celý ten pohreb iba tak sedela a stále som si hovorila – ešte nemôžeš plakať – pretože ja som mala reč. Nepamätám si presne, čo som jej tam povedala, ale viem, že som to ukončila tým, že - Vždy si mi hovorila: 'Musíš mať posledné slovo?' Kiežby som ho teraz mať nemusela...."
A ten správny čas trúchliť stále neprichádzal a herečka sa snažila neutíchajúcu bolesť zakryť. "Nechcela som nikomu ukázať, že to bolí. Ja som akokeby potrebovala, aby ma obdivovali za to, aká som silná. Toto hovorím prvýkrát v živote, ale mám pocit, že toto bolo v tej hlave nejako tak nastavené, že človek si zaslúži byť šťastný, len keď prekoná nejaké veľké prekážky. Myslím si, že takým tým dovolením si byť smutná, cítiť sa bezbranne, cítiť sa osamelo, sa tie vrstvy, ktoré som si tam uložila, začali rozpúšťať." Postupom času tak pochopila, že skutočná sila nie je v popieraní bolesti, ale v jej prijatí. Dnes, takmer 11 rokov od tejto tragickej straty, je Kristína oveľa silnejšia. "Myslím si, že som dnes Kristína, ktorá má názor, ktorá už vie, kto v tom živote je.“
Dokument Opri sa o mňa s Kristínou Svarinskou si diváci môžu pozrieť už v nedeľu o 21:35 na Jednotke.
