BRATISLAVA - Miro Jaroš prišiel v júli o svoju milovanú mamu. Hoci odvtedy prešlo niekoľko mesiacov, smútok ho drží stále.
Mama Mira Jaroša, pani Štefánia, bojovala s agresívnou a veľmi vzácnou formou rakoviny kože niekoľko rokov. V júli tohto roka svoj boj vzdala. Smrť najbližšej osoby Mira veľmi zasiahla a vyrovnáva sa s tým dodnes. „Vrátil sa mi úsmev na tvár, no nie som s tým ešte vysporiadaný, mama mi chýba každý deň,“ priznal. „Treba ten smútok, ktorý jej odchod spôsobil, vymeniť za vďačnosť. Za to, že to bola moja mama, že som sa veľa od nej naučil,“ a dodáva, že teraz je on nositeľom toho posolstva, čomu ona verila. Bezsenných nocí bolo veľa, ale Jaro pred smútkom neutekal. „Je to realita. Človek keď chce na niečo zabudnúť, naivne si myslí, že keď sa opijem, tak bude dobre, ráno sa zobudí a ten problém tam stále je.“ Preto sa nevyhýbal téme smrti a o odchode mamy do neba otvorene komunikoval.
„Našťastie nemám žiadne výčitky, lebo patrím k tým šťastným ľuďom, ktorí mali s mamou veľmi pekný vzťah a tým pádom, všetko čo som jej chcel povedať, tak som povedal, kým bola medzi nami vitálna… takže jej odchod nezanechal vo mne pocit, že do kelu, toto som nestihol, tak ako to bolo pri otcovi,“ povedal otvorene a priznal aj slzy. A tiež to, kto bol v tom období jeho najväčšou oporou. Takto to bolo...