PRAHA - Psychické problémy boli kedysi mimoriadne "tabuizovanou" témou, no teraz o nej otvorene hovorí čoraz viac ľudí. Nevynímajúc známe osobnosti. Temným obdobím si prešla aj Natálie Bagárová, sestra českej hviezdy Moniky Bagárovej. A nešlo len o "bežné" stavy úzkosti...
Hovorí sa, že ten, kto nikdy nezažil skutočnú depresiu, ju nikdy nedokáže úplne pochopiť. Vážne psychické problémy totiž môžu dôjsť až do bodu, kedy to už človek bez ďalšej pomoci nie je schopný zvládnuť, a to aj napriek tomu že je pomerne "odolný". Niečím podobným si prešla aj 22-ročná Natálie Bagárová, mladšia sestra slávnej speváčky Moniky Bagárovej. Mladá kráska, ktorá sa, rovnako, ako jej sestra, venuje umeniu, sa teraz rozhodla otvorene prehovoriť o tom, čo prežívala.
Všetko to vraj začalo depresiami, ktoré ju doviedli k tomu, že už zrazu nebola schopná fungovať ako bežný človek. „Bolo to najhoršie obdobie môjho života. Zo začiatku som nevedela, čo mi je. Mala som extrémnu depresiu. Nemohla som vstať, nemohla som sa umyť, museli ma umývať, schudla som 10 až 15 kíl, no a do toho som musela fungovať. Plakala som, nechcela som žiť, strácala som samú seba. Snažila som sa s tým bojovať, bolo to náročné, ale nejakým spôsobom som to zvládla," prezradila Natálie vo svojej spovedi na sociálnej sieti Instagram.
V tom čase však ešte nevedela, že to najhoršie ju ešte len čaká. Začala si uvedomovať, že by chcela byť "lepším" človekom, byť schopná fungovať pre svojich milovaných blízkych, no a práve to ju doviedlo k tomu, že sa napokon začala cítiť ešte horšie. „Tak extrémne som nad tým premýšľala, že mi v jeden deň napadla myšlienka, že čo keby som niekomu ublížila. V tom momente mi vznikla taká veľká úzkosť, že som dostala panický atak," opísala Natálie. No a od tejto chvíle už, bohužiaľ, išiel smer jej duševného zdravia iba smerom nadol a mladá umelkyňa si si začala myslieť, že je pre svoje okolie nebezpečná.
„Tá myšlienka sa týka vašich najbližších. Zo začiatku išlo o Ruminku, absolútne som s ňou nemohla tráviť čas, pretože mi napadali tie najhoršie scenáre, ktoré nedokážete zastaviť. Potom to prešlo na všetko. Tri mesiace som nešoférovala, pretože som sa bála, že niekoho prejdem,“ zverila sa sestra Moniky Bagárovej, ktorú obsedantne kompulzívna porucha (OCD) dohnala až k myšlienkam na samovraždu.
Spomienky na toto temné obdobie sa jej zrejme vyslovovali mimoriadne ťažko. „Nevedela som, čo mi je. Nikto ma nechápal. Vyhýbala som sa ľuďom a všetkým rizikám. Došlo to do stavu, že boli myšlienky také silné, že som nemyslela na nič iné, ako na najhoršie scenáre. Mala som samovražedné myšlienky, že skočím z okna a podobne. Tak som tomu verila, že mi to robilo zle a upadla som do depresie,“ prezradila Natálie s tým, že v tom čase nedokázala spávať, nemala energiu a mala pocit, že každý deň pre ňu znamená jeden veľký boj, kedy už nepoznala radosť, lásku ani šťastie.
„Dostala som sa do stavu derealizácie a depersonalizácie. To je taký hnusný stav, že sa máte chuť zo dňa na deň zabiť. Mala som to dva týždne, nevedela som, čo to je. Dostala som sa do stavu, že som bola mimo realitu, mala som pocit, že ľudia okolo mňa nie sú reálni. Nechápala som, že môj hlas je môj hlas, alebo že moje ruky sú moje ruky. Keď na mňa niekto hovoril, tak mi nedochádzalo, čo hovorí,“ popísala Natália stav, ktorý si človek, ktorý nikdy depresiu nezažil, nedokáže predstaviť ani v tých najhorších nočných morách.
Boj s vlastnou psychikou sa jej ale napokon podarilo vyhrať a dnes už vedie relatívne plnohodnotný život, hoci pripúšťa, že to, aby sa dala opäť doporiadku, chce ešte nejaký ten čas. To najhoršie ale zvládla, a tak má právo byť pozitívnym a doslova žiarivým príkladom pre všetkých, ktorí bojujú s rovnakým démonom, ktorý drieme v ich vlastnej hlave.