BRATISLAVA - V nedeľu večer česko-slovenská verejnosť i umelecký svet zaplakali. Do neba odišiel Milan Lasica (†81), ktorý zomrel pri tom, čo najviac miloval. Legendárny umelec naposledy vydýchol počas vystúpenia s orchestrom na výročnom koncerte Bratislava Hot Serenaders v Štúdiu L+S, kde odpadol. Zdravotníkom sa už, bohužiaľ, nepodarilo jeho život zachrániť.
Podľa prvotných informácií mal Maestro Lasica odpadnú počas klaňačky, kedy sa náhle zosunul k zemi. Ako informovala herečka Silvia Šuvadová na sociálnej sieti Facebook, krátko pred kolapsom ešte žartoval. „Počas koncertu vraj vtipne poznamenal - vakcinovaný som, žiadne vedľajšie účinky to nemá,“ informovala herečka.
Zdravotníci mali o život Milana Lasicu bojovať približne 20 minút, zachrániť ho už, žiaľ, nedokázali. Objavili sa už aj prvé správy o príčine jeho náhleho úmrtia. Portál dennikn.sk uvádza, že za kolapsom a následnou smrťou bola náhla porucha srdcového rytmu.
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Po maturite na bratislavskom gymnáziu začal v roku 1957 študovať dramaturgiu a divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1962.
Už počas štúdia sa začala jeho autorská spolupráca s Júliusom Satinským. Svojím prístupom k humoru nadviazali na dvojicu českých komikov Jana Wericha a Jířího Voskovca. Pred divákov prišli s novým, originálnym prejavom a textom, v ktorom banálne životné situácie posúvali do absurdnej polohy.
V rokoch 1964 – 1967 pracoval Milan Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave. O roku 1967 do roku 1970 pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze, kde sa profiloval v komediálno-kabaretnej dvojici s Júliusom Satinským. K ich najlepším predstaveniam sa radí hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej reagovali aj na sovietsku inváziu do ČSSR roku v 1968. Okrem tejto hry mali v malom pivničnom divadle pre 90 divákov ešte dve premiéry svojich autorských hier Soirée a Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom.
V tom čase sa dvojica L+S objavovala aj na televíznych obrazovkách v programoch Večery pre dvoch (1964), v Silvestri na Dunaji (1966), či v programe Bumerang (1968). Po nástupe normalizácie v roku 1970 Divadlo na Korze zatvorili a Lasicovi so Satinským zakázali na Slovensku umeleckú činnosť. Odišli do Čiech a v rokoch 1970 – 1971 pôsobili v divadle Večerní Brno. Po návrate účinkovali na bratislavskej Novej scéne. Na obrazovke sa opäť objavili až v známom silvestrovskom programe z roku 1977, ktorý uvádzal Vladimír Menšík.
Poetické a kabaretné divadlo Štúdio S vzniklo v roku 1982 v priestoroch slávnej Tatra Revue. Tu opäť začali L+S pôsobiť ako dvojica. Vytvorili viacero dnes už legendárnych predstavení kabaretných hier ako napríklad Deň radosti, Náš priateľ René či Jubileum. Pri predstaveniach im úspešne asistoval aj hudobník a herec Jaroslav Filip. Ten s nimi koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia spolupracoval aj na úspešnom kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami.
V apríli 1999 sa Štúdio S zmenilo na Štúdio L+S a majiteľom divadla sa stal Milan Lasica. Hosťujú v ňom popredné slovenské i české herecké osobnosti a viac ako dvadsať rokov sa v ňom koná aj divácky úspešný Festival českého divadla.
Pred filmovou kamerou debutoval Milan Lasica vo filme Vždy možno začať v roku 1961. Postupne vytvoril mnoho postav v úspešných filmoch ako napríklad Sladké hry minulého leta (1969), Parížsky život, Nekonečná nevystupovať (oba 1978), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav zezeměkoule (1982), Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra (oba 1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Saturnin (1994), Pasti, pasti, pastičky (1998), Hanele (1999), Obsluhoval jsem anglického krále (2006) či Rukojemník (2014).
Svoj talent predviedol aj ako textár. Textársky spolupracoval s Jarom Filipom, Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom. Predstavil sa aj ako spevák, naspieval napríklad tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders (Ja som optimista 2001, Celý svet sa mračí 2002, Keď zastal čas 2011).
Samostatne knižne vydal tri zbierky textov Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989) a Piesne a iné texty (2003). Spolu so Satinským publikovali napríklad knihy Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968), alebo Tri hry (1988). Spolu s Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči. S Jánom Štrasserom sa podieľal na knihe Lenže ja som iba komik (2005). Pod názvom Bodka (2007) a Bodka II. (2009) Lasicovi knižne vyšli fejtóny.
Od roku 2005 pôsobí Milan Lasica ako prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film Fest Trenčianske Teplice (v súčasnosti Art Film Fest Košice). V roku 2014 mu na ňom udelili aj Cenu Karla Čapka.
Filmovú kariéru sa rozhodol minulý rok ukončiť. „Ak by ešte prišla nejaká filmová ponuka, tak s vďakou odmietam,” vyhlásil herec. „Tento rok som oslávil 80. narodeniny a na nakrúcanie sa už necítim. Aj teraz musím za chvíľku ísť k lekárovi,” dodal k dôvodom svojho rozhodnutia.
Predtým ale u našich českých susedov uviedol aj iné dôvody. „Ja totiž filmovanie nemám rád. Ako divák mám rád film, mám ho radšej než divadlo. Ale ako herec mám radšej divadlo, kontakt s obecenstvom, nejakú celistvosť predstavenia, čo vo filme neexistuje. Vo filme herec málokedy vie, o čo ide, pretože sa filmuje na preskáčku, vie o tom jedine režisér, a niekedy ani on nie,” uviedol Lasica.
