PRAHA - V piatok uplynuli presne dva roky od smrti českého producenta Jiřího Pomejeho (†54). Najsmutnejšie bolo, že známy Čech mal vtedy len 5-ročnú dcérku. Tej sa informáciu, že tato zomrel, snažili oznámiť postupne. Reakcia malej Aničky však šokovala a jej mamu extrémne zasiahla!
VIDEO: Pozrite si náš rozhovor s Jiřím Pomejem po premiére Kameňáku 4
Keď Jiří Pomeje zomrel, jeho dcérka Anička mala len 5 rokov. Navyše posledný rok jeho života sa s ňou takmer nevídal. Nechcel, aby ho videla v zlom stave. Keď zomrel, jej mama, česká dídžejka Andrea Pomeje, sa to dcérke snažila oznámiť postupne. „Vtedy som dosť rozmýšľala, ako jej to povedať,“ priznala vdova.
Smutná správa z Češka: Jiří Pomeje (†54) prehral boj so zákernou rakovinou!
„Niekedy je lepšie nič netajiť, pretože deti aj tak vycítia, že ľudia okolo nich sa začnú správať inak a keď im to človek nevysvetlí, možu si myslieť, že je to kvôli nim. Niektoré si dokonca vytvoria blok na celý život. U nás to bolo tak, že hneď po tej správe som Aničku odviezla k rodičom a babička jej to naznačila s tým, že bol veľmi chorý,“ spomína dídžejka.
Keď sa potom Anička vrátila domov, Andrea sa jej to snažila citlivo povedať. No reakciu, akú od dcérky dostala, zrejme nečakala. „Jej reakcia bola: ‚Ja viem. Ale už je v nebíčku!‘ Prebehlo to úplne v pokoji. Mala som strach, že bude nešťastná, že si spoločne poplačeme, ale naozaj jej to ešte nedochádzalo. Čo povedala, nakoniec zničilo mňa!“ priznala Pomeje.
5-ročná Anička správu o otcovej smrti prijala bez problémov aj preto, lebo si vážnosť situácie zrejme neuvedomuje. „Keď jej to pripomenuli deti v škole, tak to vzala ako informáciu. Aj kamarátke vo videochate povedala, že novinka je, že jej zomrel tato. Ako by o nič nešlo. Samozrejme, až bude staršia, asi to bude riešiť viac. Tato jej raz určite chýbať bude,“ povedala mama.
Producentova dcéra vraj o svojom otcovi hovorí často. „Keď niekam ideme, ukazuje, kde všade s ním bola. Alebo si spomenie, ako rozbil misku. Je to pre ňu ale dávna minulosť, takže to zatiaľ ešte nespracováva. Keby jej tato odišiel v dvanástich, spamätávala by sa z toho možno roky. Možno je pri tom všetkom nešťastí aspoň dobré to, že bola úplne malá,“ zamýšľa sa Andrea.
