BRATISLAVA - Pred pár dňami sa Ema Müllerová (26) podelila o fotografiu z obdobia, keď mala kilá navyše. Jej problém pritom nespočíval v hmotnosti, začalo to nenávisťou voči samej a konzumovaním hory jedla. Bývalá modelka teraz zverejnila silnú spoveď o tomto období.
Napriek tomu, že robila modelku, nemala Ema Müllerová k sebe a svojmu telu pozitívny vzťah. Alebo možno práve preto. Najhoršie obdobie prišlo, keď začala pracovať ako junior manažérka. „Ja som príliš precitlivelá. Keď ma niekto nemá rád, tak to beriem veľmi osobne. Vieš si predstaviť, keď sa ani ty nemáš rada, ako osobne berieš, keď ta tí ostatní nemajú,” povedala v úvode svojho podcastu Témy Emy.
Pre mnohých je možno nepochopiteľné, že dcéra známych rodičov, ktorá študovala vo Francúzsku a premávala sa po móle, môže byť so sebou až tak nespokojná. Ale bola. „Ráno som vstala, bola som pripravená všetko zmeniť ‒ to, že som nešťastná, to, že sa nenávidím, to, že sa kvôli tomu prejedám a to, že sa kvôli tomu prejedaniu nenávidím ešte viac,” uviedla Ema s tým, že napriek tomuto odhodlaniu vyzerali jej dni neustále rovnako. Vstala na štvrtý budík, namiesto chôdze do práce musela ísť metrom, aj tak prišla posledná, navyše s mastnými vlasmi a rozopnutým gombíkom.
V práci potom neustále jedla. „Čokoľvek, hlavne, nech prežúvam, pretože vtedy som sa cítila lepšie, iba v tom momente konkrétnom,” opísala svoj bežný deň. „Nebol moment, kedy by som nemala niečo v ústach. Je mi z tej spomienky zle a je mi na vracanie, alebo skôr na hysterický záchvat alebo... Nie z toho, že som veľa jedla a konštantne sa prejedala, ale z toho, prečo som sa prejedala a veľa pribrala, mi je zle,” dodala.
Ako hlavný dôvod svojich stavov uviedla samotu. „Bola som sama, veľmi osamelá a nestačila som si. Cítila som tú samotu do kostí. Do slova a do písmena som sa opustila. Ak sa nemáš, ak sa stratíš, všetko okolo teba začne ísť obrovskou rýchlosťou, strmým kopcom do čiernych hlbín mora. Prestaneš byť dobrá v práci, lebo sa nesnažíš, nemáš motiváciu. Je ti jedno, čo si oblečieš a či to oblečenie si mala na sebe bez vyprania 5-krát za ten týždeň. Chýbajú ti ľudia, ale nevieš sa k nim správne správať, pretože máš komplexy zo seba, takže tí ľudia od teba logicky odchádzajú,” odhalila svoje niekdajšie pocity.
Záchranu hľadala v jedle, v obrovskom množstve jedla. S myšlienkou, že si potom strčí prsty do krku, všetko pôjde preč a ona nepriberie. Nakoniec však zostalo len pri konzumácii, ktorá zahŕňala napríklad hamburger s hranolkami, burito a na záver obrovské množstvo zmrzliny. „Zjedla som to všetko? Zjedla, len tie prsty v tom krku som nikdy nedokázala naštelovať tak, že by to potom zo mňa vyšlo von. A vďakabohu za to,” povedala Ema, ktorá si zaspomínala aj na svoju otrasnú kúpeľňu v byte, kde žila: „V tom byte, kde som bývala, som mala ešte takú otrasnú kúpeľňu, hnusnú, že som ju čistila každý deň a nikdy nebola čistá, a keď som tam sedela na zemi, pri tom wecku hnusnom, tak mi bolo zo seba ešte viac zle, úplne najviac zle.”
Neustále si hovorila, že už zajtra sa to zlomí a začne odznova. No dlho sa jej to nedarilo. Dnes už vie, že prejedanie, cigarety, alkohol triedanie partnerov – nič z toho nie je riešením. Ani myšlienka, že sa budeme mať rady, až keď schudneme. A ako sa nakoniec Ema vrátila na správnu cestu?
„Keď si v tme, hľadaj svetlo. Ale to naozajstné, čo svieti a nezhasne. Svetlý bod sú normálne veci. Je to príroda, je to kyslík, naozaj. Sú to veci, ktoré tam vždy boli. Len ich možno nevidíš, pretože si zaslepená tou nenávisťou. Je to hudba, ktorú miluješ a tvoje telo začne samé od seba tancovať. Aby si sa cítila zdravá, pretože v tom je krása, tak musíš svojmu telu najskôr to zdravie dať. Aby si sa ľúbila, musíš sa o seba najskôr začať starať.
Ten môj svetlý bod bol beh v lese, bola to zdravá strava plná farieb, ktorú som jedla vždy, keď som bola hladná, pretože vtedy sa má jesť. Nie, keď si prejedená. Alebo keď si najviac, najviac na svete hladná, tak si povieš, že nebudem jesť, lebo som na diéte. Keď si hladná, počúvaj sa, tak vtedy sa najedz. Daj si čo najfarebnejšie, aby si mala najfarebnejšie telo zvnútra.
Urobila som si rozvrh, ktorý som si sama najskôr nakreslila a potom vyplnila. Zaznačila som si doňho veci, ktoré v živote chcem mať, tie dobré aj zlé, ktoré si chcem nechať, alebo ktoré chcem začať robiť, a dala som im určitú časomieru. Zlými vecami myslím fastfood, víno, stráviť celý deň v posteli, pretože sa mi nechce nič robiť – veci, ktoré ak robíš v určitom množstve, tak zlými nie sú.
Svetlý bod je láska. Tá k iným, tým, čo ich chceš ľúbiť, a tá k tebe. V láske je veľa dobrej energie. Len jej musíš najskôr ukázať, že ti na nej záleží a že o ňu stojíš.”
