BRATISLAVA - Do kín zamieril dokumentárny film o úspešnom MMA zápasníkovi Attilovi Véghovi (34). Snímka mapuje jeho životný príbeh od úplného začiatku až po tie najväčšie víťazstvá. Pri príležitosti premiéry sme sympatického rodáka z Dunajskej Stredy vyspovedali. Prezradil nám, ako vznikla myšlienka na film, kedy zažil skutočné peklo, ako sa zoznámil so svojou manželkou Natáliou a porozprával aj o svojom najväčšom poklade.
Do kín práve mieri film o tebe. Prezraď, aký je to pocit, že o tebe natočili dokument?
Je to pre mňa veľká česť, že mám vlastný film a vlastne príbeh, čo napísal sám môj život. A keď som bol mladší, tak by som si ani nepomyslel, že budem mať niekedy film o sebe. Takže je to pre mňa veľká vec a obrovská česť.
Ako sa ti spolupracovalo s tvorcami?
Veľmi dobre. S Peťom sme sa spoznali na akcii Noc s legendou s Tysonom Furym a vlastne hneď, keď sme sa stretli, zapasovala chémia, rozumeli sme si a vlastne on dal ten návrh, že čo keby natočil film o mne. Povedal som, že jasné, nie je problém. Ja som musel ukázať niečo zo života, musel som trénovať, musel som urobiť nejaký zápas. Mal som archivované všetky videá, keď som bol malý. Otec bol môj najväčší fanúšik. Ešte som to mal na videokazetách. Tak som to poskytol Peťovi, nech to použije.
Ako dlho trvalo natočenie?
Natáčanie samotné trvalo rok. Ale použili sme tam aj veľa archívnych záberov. A teraz príde otázka, či to nebolo otravné? Vôbec. Ja som zvyknutý na to, natáčal som výzvy, trailery na zápasy. A všetko išlo podľa plánu.
Teba ľudia poznajú ako úspešného zápasníka. Ale čo ťa priviedlo k tomu zápaseniu?
Rodičia ma dali na zápasenie, keď som mal 5 rokov. Ale viac by som nepovedal, lebo to bude vo filme a to by som prezradil celý dej. Takže, kto je zvedavý na môj príbeh, ako som začal od úplného začiatku až na samý vrchol, tak tam to všetko je. Film je pre mojich fanúšikov, pre tých, ktorí sú zvedaví. Aj ja som ten film prežíval úplne ináč – lebo je to o mne. Ja som bol na tých miestach. Budem najšťastnejší, keď ľudia z toho budú mať dobrý pocit.
Nedávno si zvíťazil v zápase nad Karlosom Vémolom. Ako vyzerala tvoja príprava?
Ja som sa pripravoval na ten zápas 4 mesiace tak, že som prežíval doslova peklo. Z každého tréningu som odchádzal tak, že som nebol spokojný so svojím výkonom. Bol som demotivovaný, že ma týrali tí zápasníci. A vlastne bežný deň bol stále to isté – ráno som sa zobudil, išiel som na tréning, po tréningu som išiel domov sa napapať, išiel som si ľahnúť, zobudil som sa, išiel som na ďalší tréning, išiel som domov, napapal som sa, išiel som spať. Takto som šiel dokola štyri mesiace. Cez víkend som mal voľno, tak som chodieval na ryby, alebo som trávil čas s manželkou. Ležali sme doma a oddychovali.
Bol toto pre teba najťažší zápas alebo ním bol nejaký iný?
Ja si myslím, že najťažší zápas nie. Kto videl, tak vie, že som to vybavil za minútu dvadsať alebo koľko, takže nepovedal by som, že najťažší, ale môžem povedať, že jedna z najťažších príprav, čo som mal.
Si šťastne ženatý, máš krásnu manželku, povedz, ako ste sa s Natálkou zoznámili?
S Natálkou sme sa zoznámili v gyme. Edo, majiteľ gymu, ho urobil tak, že tam bude moje meno. Čiže ja som dochádzal z Gabčíkova každý druhý deň, robieval som tam súkromné tréningy a Natálka chodila ku mne na tréningy. Spoznali sme sa a dali sme sa dokopy.
A ty si zbalil ju alebo ona teba?
Tak by som povedal, že asi ja som sa snažil. Ja som taký ťuťko-muťko, ale nejako sa mi to podarilo. Išiel som za mojimi cieľmi ako stále a dosiahol som to. Nie som nejaký balič, ale vyšlo mi to.
Čo ťa na nej najviac očarilo?
Asi to, aká je povaha, lebo ona je taká zvláštna. V dobrom. Človek, ktorý má svoj názor a rozumieme si, preto sme aj spolu. Je to žena, ktorú potrebujem. Myslím si, že každý fighter potrebuje mať vedľa seba ženu, ktorá mu je oporou a nie požierača energie. A ona je tá, ktorá mi dáva tú energiu a to potrebujem.
Ty si sa začiatkom január stal otcom. Aký je to pocit? A čo sa zmenilo v tvojom živote s príchodom syna?
Je to strašne dobrý pocit. Neopísateľný. To je asi naše najväčšie ovocie v mojom živote, môžem povedať, že aj mojej kariéry. To sa nedá s ničím porovnať. Vlastne aj po zápase som povedal, že si chcem užiť s rodinou čas, oddych. Snažím sa byť teraz naozaj čo najviac s nimi doma, aj keď mám veľa povinností, tak snažím sa už aj povedať nie.
Aj pomáhaš pri prebaľovaní, kúpaní?
So všetkým pomáham, lebo som na to zvedavý, chcem to vedieť. Už som aj prebaľoval. Skoro každý deň prebaľujem aj kúpem malého. Všetko podľa plánu. To je naše bábätko, takže obidvaja za neho nesieme zodpovednosť. To nie je len jej, že ona by mala prebaľovať. Ja to takto vôbec neberiem.
Spomínal si, že teba rodičia dali na bojové športy. Budeš aj ty malého Attilu k tomu viesť?
Určite bude so mnou chodiť na tréningy, keď budem trénovať. Keď ho to bude zaujímať, keď ho to chytí, tak budem ho podporovať na 100 %, ale nebudem ho vôbec nútiť. To je zlé, keď na niečo musíme tlačiť. A keď ho bude zaujímať iný šport, budem ho podporovať.
Na záver, máš ešte nejaký nesplnený sen?
Mne sa už splny senili, tak by som povedal už dosť. Som spokojný, som šťastný za všetko, čo mám. A vlastne ja nie som človek, ktorý by chcel ešte niečo dokazovať. Všetko, čo som chcel, som dokázal. Išiel som za tým stále a teraz je mojím cieľom, aby som vychoval slušného, zdravého nášho chlapčeka. To je asi najväčšia priorita. A potom ešte to, aby moji chlapci uspeli na turnajoch v Oktagone, nech máme Lajosa Kleina ako UFC prvého Slováka, takže sú tam nejaké ciele, ale v kariére, že by som zápasil... Aj po zápase s Karlosom som sa vyjadril, že si chcem oddýchnuť a ešte som na to nemal ani čas. Takže ani sa nevyjadrujem, či budem alebo nebudem mať zápas. To až sám čas ukáže.
