BRATISLAVA - Vyzerá to tak, že Slovenské národné divadlo sa zmieta vo veľkých problémoch. Negatívne ohlasy z umeleckej obce začali prichádzať už v čase, keď na pozíciu ministerky kultúry nastúpila Ľubica Laššáková (59), ktorú množstvo hercov takpovediac neprijalo a spochybňovali, či je naozaj schopná zvládnuť tento post. Okrem rôznych problémov s vedením divadla sa však zdá, že veľké nezhody sú aj v jeho útrobách medzi samotnými hercami...
Začiatkom minulého septembra sa novým riaditeľom Činohry Slovenského národného divadla stal dramaturg Peter Kováč, ktorý nahradil odvolaného režiséra Michala Vajdičku. Ten bol vtedy presvedčený, že sa ho zbaviť chcelo samotné ministerstvo, pretože kritizoval ako Laššákovú, tak aj vedenie divadla. Začiatkom januára sa divadlo opäť začalo otriasať v základoch.
Na poste generálneho riaditeľa skončil Vladimír Antala, ktorý z rodinných dôvodov žiadal o uvoľnenie z funkcie, dočasne ho nahradil práve riaditeľ činohry Peter Kováč. Všetky tieto zmeny vo funkciách sa bytostne týkajú celého divadelného súboru. To, že to v SND vrie a celá situácia nie je práve s kostolným poriadkom, najnovšie naznačil herec Ľuboš Kostelný, ktorý pred portál SME.sk bez servítky povedal, čo si myslí o celej aktuálnej situácii.
Na otázku, aké zmeny potrebuje kultúra, odpovedal celkom otvorene, venoval sa však najmä svojej domovskej inštitúcii. „Neviem, aké systémové zmeny potrebuje kultúra všeobecne, vedel by som možno povedať, čo potrebuje naše divadlo. Máme sté výročie a nik o ňom nevie, nič sa nedeje a národné divadlo je dokonca v takom mizernom finančnom stave, ako nebolo ešte nikdy, čo som v SND,” povedal absolútne úprimne pre spomínaný portál.
Netají sa ani tým, že permanentné striedanie vedenia mu príliš nevonia. „Časté striedanie umeleckých šéfov nie je dobré pre nikoho. Nový šéf musí dostať predsa čas, za rok nevytvorí nič, lebo ten rok plní plán predchádzajúceho šéfa a svoj plán na ďalšiu sezónu už nestihne zrealizovať. Prevalcujú ho a odstavia nenaplnené ambície a urazené egá ťažko znášajúce jeseň svojej atraktivity,” vyjadril sa k neustálym zmenám.
Vrásky na čele mu však evidentne robia aj niektorí kolegovia, pripustil aj to, že sú medzi nimi isté nezhody. Nikde v spoločnosti nie je vraj sústredených toľko duší túžiacich po exhibícii, ako práve v divadle. „Samozrejme, tieto egá na seba narážajú a vykryť päťdesiat „samoľúbych jedincov“ vie máloktorý šéf. Navždy budem spomínať na Ďura Slezáčka, ktorý to vedel s noblesou a tak, že sa nik necítil ukrivdený alebo urazený. Všetci ho rešpektovali a divadlo prekvitalo,” dodal úprimne.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
