BRATISLAVA - Slovenský herec Roman Pomajbo podľa vlastných slov vždy túžil stvárniť vo filme básnika, čo sa mu po dlhých rokoch splnilo. V snímke Voda, čo ma drží nad vodou Tomáša Magnuseka a Ondreja Kalamára, ktorá prichádza do slovenských kín vo štvrtok, sa totiž ocitol v koži zosnulého textára a poeta Jozefa Urbana.
„Ja mám veľmi rád poéziu a som hrdý na to, že v päťdesiatke zrazu hlavná postava vo filme a ešte aj básnik!,“ povedal Pomajbo v rozhovore pre agentúru SITA. Urbanovu tvorbu poznal vraj už dlhšie. Ani vo sne by mu však nenapadlo, že mu raz bude až takto blízko. „Nikdy by mi nenapadlo, že ho spoznám až takto dobre, že naozaj spoznám ľudí, ktorí ho poznali, ktorí mu boli nablízku, že spoznám aj niektoré úplne intímne príbehy z jeho života... Uf... Dnes mi je len ľúto, že som ho nepoznal osobne... Pred, počas aj po natáčaní boli momenty, keď som bol hrozne smutný, že tie príbehy, čo mi jeho blízki rozprávali, som s ním nezažil ja...,“ priznal herec.
Urban bol podľa neho génius, ktorého treba velebiť. „Slováci by mali vedieť, že tu máme alebo mali sme aj takýchto ľudí, ktorí stoja za to. A ja musím jedným dychom, ako tu teraz stojím, dodať, že som hrdý na to, že som hral takúto postavu a dúfam, že sa za to stvárnenie nemusím hanbiť,“ povedal 50-ročný rodák z Ilavy. „Skúste si v tichosti doma po celom dni v tom komerčnom povrchnom svete, ktorý sa na vás valí zo všetkých strán, sadnúť a prečítať si jeho báseň a zrazu si uvedomíte, aké je to geniálne, ako v pár slovách ten človek vystihol všetko. Lásku, kozmos... V pár veršoch je všetko. To je proste Jožo Urban a milujem ho,“ vyznal sa Pomajbo.
Najväčšia pocta preto preňho je, keď doňho dnes ľudia, ktorí Urbana osobne poznali, drgnú a povedia mu 'Už si Jožo'. „Pritom sa nemusíme ani podobať, nemusím ho napodobňovať, nemusím račkovať...,“ podotkol známy interpret. „No asi aj máme veľa spoločného. On mal tiež humor, absolútne. A ako každý človek zažíval vrcholy a pády, frustráciu, ale aj obrovskú radosť a úspech. To, čo zažíva, a to je jedno v akej profesii, každý z nás. Ten život to tak prináša, niekedy ste smutný, niekedy veselý... A Urban ten svoj žil naozaj naplno. Možno preto aj odišiel tak skoro...,“ zamyslel sa Pomajbo.
S Ondrejom Kalamárom, autorom námetu a scenára filmu chceli snímkou vojsť čo najhlbšie do Urbanovej duše. „Nechceli sme ho zobraziť len ako takého zurvalého básnika, ako si to ľudia často tak povrchne predstavujú, nechceli sme povedať len 'Aha, akých démonov ten človek mal!' Aj keď, priznám sa, často som nad nimi rozmýšľal a vždy mi napadlo, aký on musel byť šťastný, že dokázal napísať také krásne verše a aký musel byť frustrovaný, keď videl, že sa to od neho očakáva... To má tak asi každý z nás... 'Aha, Pomajbo príde, očakáva sa, že bude sranda'... A každý máme svoje chvíľky, keď chceme byť sami sebou, to je to najlepšie a stále sa to učíme a popritom každý hráme v tej spoločnosti aj nejaké to divadielko... Urban bol podľa mňa veľmi citlivý človek. To si myslím, inak by v živote nedokázal dať na papier toľko emócií. A bol aj empatický, skromný, citlivý a pozorný k ženám, však tie ho milovali... Pre to všetko je pre mňa dnes najväčšia poklona, keď mi niekto povie 'Jožo'. Tú rolu som prijal s absolútnou pokorou a budem neskonale vďačný za každú slzičku, ktorá vám pri tom filme vypadne z oka. Mňa, priznám sa, aj dojal,“ uzavrel Pomajbo.
